Dňa 1.9.2015 začal nový život názvom internát. Nevedel nikto, čo taký internát dokáže poskytnúť. Veľkou tradíciou a znakom internátu boli, aj sú elektronické šípky. S kamarátkami sa nám to zdal dobrý nápad sa priučiť v tomto nenáročnom športe. Začiatky „pestovania“ tohto športu sa videli zábavné. Už len úspechom bolo sa trafiť do terča, pretože internátne steny tiež zažili riadne trefy. Každodenná rutina bolo prísť zo školy, zahodiť tašku do kúta a vziať šípky do rúk. Každým dňom už bolo cítiť zlepšenie. Až prišiel osudný deň, keď pán vychovávateľ Drančak nám oznámil, že nás chce vziať do Košíc na súťaž. Pozostávala z troch kôl, kde sme sa my dievčatá aj chlapci umiestňovali vždy v top trojke. Ako sa hovorí: „ Každým tréningom si bližšie k úspechu.“ O pár mesiacov sme sa zúčastnili majstrovstiev Slovenska. Tam ešte ako „neoťukané“ sme sa neumiestnili.
Prišiel druhý rok a veľká motivácia. Bol to takzvaný kolotoč – koniec vyučovania, taška do kúta a šípky do ruky. Toto hobby nám prirástlo priam k srdcu. Znova sme ako šíp preleteli 3 kolá s výborným umiestnením.
Dňa 8.4.2016 sme sa zúčastnili majstrovstiev Slovenska v Poprade. Cestou do Popradu vládla skvelá nálada a obrovská motivácia vyhrať. Keď sme tam dorazili, hlavou mi prešla myšlienka, keď mi môj otec povedal: „Ak nevyhráte aspoň 3.miesto, vyložím vás na Starine a domov pôjdete pešo.“ Touto „milou vyhrážkou“ sme sa prebojovali až o boj o 2.miesto.

Avšak ovládol stres a panika. A teda, dievčatá v zložení : Nikola Makarovičová, Adriana Sušková a Bibiána Legdanová sa umiestnili na krásnom 3. mieste. Chlapci v zložení : Peter Kristiňák, Marek Balberčák, Ivo Dziak a Patrik Lenger sa aj napriek veľkej snahe umiestnili na 5.mieste. Pocit z pekného umiestnenia bol neopísateľný.
Tie hodiny tréningu sa vždy odzrkadlia na výsledku. V takomto stredoškolskom veku je skvelé rozvíjať si talent a robiť niečo, aby sme v budúcnosti mohli rozprávať našim deťom o našom životnom štýle. Každý pád znamená vstať a nevzdávať sa. Preto by si mal každý nájsť svoje „hobby“, aby mal dobrý pocit zo seba. A preto v mene nás „šípkarov“ chcem poďakovať pánovi vychovávateľovi  PhDr.Dušanovi Drančakovi, že to s nami nevzdal, že aj s nedostatočnou energiou nás donútil trénovať a dúfam, že mu takúto radosť budeme rozdávať každý rok.

P.S: pešo sme nešli.

Bibiána Legdanová

Pozrite si galériu z tejto akcie kliknutím na vyššie uvedený obrázok 

 Urobiť si čajík, kávu, pukance alebo zaliať polievku, to je činnosť žiakov, ktorá zamestnáva kuchynku v školskom internáte.

 

Prichádza zima a možno zmizne pandémia a my sa opäť budeme môcť stretávať pri teplom čaji, zahrať si spoločenskú hru, porozprávať sa..., to všetko sa môže odohrať len v príjemne pripravenom prostredí.

 

Žiačky s pani vychovávateľkou v mesiaci október sa rozhodli dať starej kuchynke NOVÝ DYCH, a výsledok všetkých ubytovaných žiakov veľmi potešil.

 

 

Žiačka: Simona Fučilová