Hodnotenie a klasifikácia

- Celý dokument si pozrite kliknutím na nižšie uvedený obrázok
  
  
  
  Metodický pokyn č. 21/2011
  na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl
  
  Gestorský útvar: sekcia regionálneho školstva, tel.: 59374409 č. 2011-3533/8039-1:922
  
  Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydáva tento metodický pokyn:
  
  Úvodné ustanovenia
  
  Metodický pokyn upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike, ktorý sa vykonáva v procese výchovy a vzdelávania v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. a zákonom č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
  
  Metodický pokyn upravuje postup pri
  
  hodnotení a klasifikácii prospechu žiakov stredných škôl (ďalej len „žiaci“),
  
  hodnotení a klasifikácii správania žiakov,
  
  udeľovaní a ukladaní opatrení vo výchove,
  
  celkovom hodnotení žiakov,
  
  komisionálnych skúškach,
  
  vedení dokladov o vzdelaní a niektorých školských tlačív
  
  Hodnotenie a klasifikácia žiakov
  
  Hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov klasifikáciou^¹).
  
  Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný a 5 –nedostatočný.^²)
  
  Riaditeľ strednej školy (ďalej len „riaditeľ“) oznámi v deň začiatku príslušného školského roka, ktoré predmety sa klasifikujú a ktoré sa neklasifikujú³) v súlade so školským vzdelávacím programom.
  
  V predmetoch, ktoré sa neklasifikujú, sa v katalógovom liste žiaka a na vysvedčení žiaka uvedie „absolvoval/absolvovala“ alebo „neabsolvoval/neabsolvovala“ v súlade so školským vzdelávacím programom.
  
  Zákonných zástupcov žiaka informuje priebežne o prospechu a správaní žiaka triedny učiteľ, učitelia jednotlivých predmetov alebo majster odbornej výchovy. V prípade výrazného zhoršenia prospechu alebo správania informuje zákonných zástupcov žiaka riaditeľ písomne.
  
  Všeobecné zásady hodnotenia a klasifikácie žiakov
  
  Súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu na strednej škole je systematické hodnotenie žiaka. Predmetom hodnotenia je úroveň dosiahnutých vedomostí a zručností podľa platných učebných osnov a vzdelávacích štandardov.^⁴) Hodnotenie a klasifikácia preukázaného výkonu žiaka v príslušnom predmete nemôžu byť znížené na základe správania žiaka.
  
  Hodnotenie žiakov ako nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu má motivačnú, informatívnu, komparatívnu a korekčnú funkciu.
  
  Žiak má právo
  
  vedieť, čo sa bude hodnotiť a akým spôsobom,
  
  dozvedieť sa výsledok každého hodnotenia,
  
  na objektívne hodnotenie.
  
  Vo výchovno-vzdelávacom procese sa vykonáva priebežná a súhrnná klasifikácia žiaka. Priebežná klasifikácia sa uplatňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka. Súhrnná klasifikácia sa vykonáva na konci každého polroka.
  
  Pri hodnotení sa uplatňuje primeraná náročnosť a pedagogický takt voči žiakovi, jeho výkony sa hodnotia komplexne, berie sa do úvahy vynaložené úsilie žiaka a v plnej miere sa rešpektujú jeho ľudské práva. Hodnotenie je motivačný a výchovný prostriedok, ako aj prostriedok pozitívneho podporovania zdravého sebavedomia žiaka.
  
  Pri hodnotení a klasifikácii žiakov so zdravotným znevýhodnením je potrebné zohľadňovať zdravotné postihnutie týchto žiakov^⁵) a vychádzať zo záverov a odporúčaní k hodnoteniu a klasifikácii školských poradenských zariadení.
  
  V záujme poskytnutia objektívnej spätnej väzby a poukázania na rozvojové možnosti žiaka v danej oblasti učiteľ pri písomných prácach môže pri klasifikácií známkou uviesť slovný komentár, v ktorom vysvetlí nedostatky a zdôrazní pozitíva písomnej práce.
  
  Získavanie podkladov na hodnotenie a klasifikáciu
  
  Podklady na hodnotenie a klasifikáciu výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:
  
  sledovaním stupňa rozvoja individuálnych osobnostných predpokladov a talentu,
  
  sústavným sledovaním výkonov žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
  
  rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové, didaktické testy),
  
  konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby aj s výchovným poradcom, školským psychológom, alebo odbornými zamestnancami zariadení výchovného, psychologického a špeciálno-pedagogického poradenstva a prevencie,
  
  rozhovormi so žiakom.
  
  Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka podľa vnútorných predpisov školy. V priebehu školského roka zaznamenáva výsledky žiaka a jeho prejavy najmä preto, aby mohol žiakovi poskytovať spätnú väzbu a usmerňovať výchovno-vzdelávací proces žiaka v zmysle jeho možností rozvoja a informovať zákonných zástupcov žiaka.
  
  Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky. Žiak by mal byť v priebehu polroka z jedného vyučovacieho predmetu s hodinovou dotáciou jedna hodina týždenne vyskúšaný minimálne dvakrát. Z vyučovacieho predmetu s hodinovou dotáciou vyššou ako jedna hodina týždenne by mal byť žiak v priebehu polroka skúšaný minimálne trikrát.
  
  Učiteľ oznámi žiakovi výsledok každého hodnotenia a klasifikácie so zdôvodnením. Po ústnom vyskúšaní oznámi učiteľ výsledok hodnotenia ihneď. Výsledky hodnotenia písomných skúšok, prác aj praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 14 dní.
  
  Jednotlivé druhy písomných skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok, aby sa nadmerne nehromadili v určitých obdobiach. Termín písomnej práce, ktorá trvá viac ako 25 minút, učiteľ konzultuje s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania. V jednom dni môžu žiaci písať len jednu skúšku uvedeného charakteru.
  
  Postup pri hodnotení a klasifikácii prospechu
  
  Pri ústnom skúšaní je žiak klasifikovaný známkou.
  
  Hodnotenie písomnej práce je vyjadrené známkou.
  
  Podkladom pre súhrnnú klasifikáciu predmetu sú:
  
  známky z ústnych odpovedí,
  
  známky z písomných prác,
  
  posúdenie faktorov a prejavov žiaka, ktoré majú vplyv na jeho školský výkon podľa Čl. 3 ods. 5 a podľa odseku 5.
  
  Výsledný stupeň prospechu žiaka vo vyučovacom predmete určí vyučujúci. V predmete, v ktorom vyučuje viac učiteľov, určia výsledný stupeň za klasifikačné obdobie príslušní učitelia po vzájomnej dohode.
  
  Pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita práce a učebné výsledky, ktoré žiak dosiahol počas celého klasifikačného obdobia. Pritom sa prihliada na systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať, a to počas celého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru známok získaných v danom klasifikačnom období, prihliada sa k dôležitosti a váhe jednotlivých známok.
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia
  
  Klasifikácia slovenského jazyka a literatúry a vyučovacieho jazyka a literatúry
  
  V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra a vyučovací jazyk a literatúra sú hodnotené tri zložky predmetu: jazyk, sloh a literatúra.
  
  Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra a vyučovací jazyk a literatúra sú výsledky, ktoré žiak dosiahol v súlade s požiadavkami stanovenými v učebných osnovách a vzdelávacích štandardoch v rámci jednotlivých zložiek predmetu: jazyková, slohová a literárna zložka. Hodnotí sa schopnosť získať, upraviť, spracovať, používať a prezentovať vedomosti, zručnosti a návyky v konkrétnych situáciách, obsahová kvalita a jazyková správnosť odpovede, t. j. rozsah slovnej zásoby, gramatická správnosť, štylistická pôsobivosť a stupeň rečovej pohotovosti. V písomnom aj ústnom prejave má žiak preukázať komplexnosť ovládania jazyka, mieru tvorivosti a celkovú vzdelanosť a kultúrnosť v miere vychádzajúcej z učebných osnov a vzdelávacích štandardov.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmete slovenský jazyk a literatúra a vyučovací jazyk a literatúra klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 4 až 8 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak sa vyjadruje spisovne správne, výstižne, kultivovane, gramaticky správne v súlade s jazykovou normou a s funkciou (cieľom) jazykového prejavu a komunikatívnou situáciou, a to v hovorenej i písanej forme. Vo svojich prejavoch využíva logicko-myšlienkové operácie, ako sú analýza a syntéza, abstrakcia, zovšeobecnenie, porovnávanie, klasifikácia, indukcia a dedukcia, analógia a zároveň dokáže vecne a presvedčivo argumentovať, obhájiť svoj názor a kriticky hodnotiť. Používa a ovláda odbornú jazykovú terminológiu. Pri samostatnej tvorbe rozličných druhov textov v ústnej a písomnej forme v súlade s funkčnými jazykovými štýlmi uplatňuje logickú nadväznosť a komunikatívnu funkčnosť slov a viet. Číta plynule s porozumením, pričom pozná a rozlišuje texty, orientuje sa v nich, dokáže zaznamenať a vypísať základné údaje. Umelecký text analyzuje, hodnotí a porovnáva s inými umeleckými textami a interpretuje umelecký a vecný text. Pri následnej analýze a hodnotení umeleckého diela dokáže využívať nadobudnuté poznatky z jednotlivých jazykových rovín, štylistiky a teórie a dejín literatúry.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak sa vyjadruje spisovne správne, výstižne, kultivovane, takmer vždy gramaticky správne v súlade s jazykovou normou a s funkciou (cieľom) jazykového prejavu a komunikatívnou situáciou, a to v hovorenej i písanej forme. Vo svojich prejavoch využíva logicko-myšlienkové operácie, ako sú analýza a syntéza, abstrakcia, zovšeobecnenie, porovnávanie, klasifikácia, indukcia a dedukcia, analógia, zároveň vecne a s pomocou učiteľa argumentuje, obhajuje svoj názor a kriticky hodnotí. Používa a ovláda odbornú jazykovú terminológiu. Pri samostatnej tvorbe rozličných druhov textov v ústnej a písomnej forme v súlade s funkčnými jazykovými štýlmi primerane uplatňuje logickú nadväznosť a komunikatívnu funkčnosť slov a viet. Číta plynule s porozumením, pričom pozná a rozlišuje texty, orientuje sa v nich, takmer vždy dokáže zaznamenať a vypísať základné údaje. Umelecký text primerane analyzuje, hodnotí a porovnáva s inými umeleckými textami a interpretuje umelecký a vecný text. Pri následnej analýze a hodnotení umeleckého diela takmer vždy dokáže využívať nadobudnuté poznatky z jednotlivých jazykových rovín, štylistiky a teórie a dejín literatúry.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak sa vyjadruje vhodne a kultivovane, čiastočne gramaticky správne v súlade s jazykovou normou a s funkciou (cieľom) jazykového prejavu a komunikatívnou situáciou, a to v hovorenej i písanej forme. Vo svojich prejavoch s pomocou učiteľa je schopný čiastočne využívať logicko-myšlienkové operácie, ako sú analýza a syntéza, porovnávanie. S pomocou učiteľa argumentuje, obhajuje svoj názor a hodnotí. Čiastočne používa odbornú jazykovú terminológiu. Pri samostatnej tvorbe rozličných druhov textov v ústnej a písomnej forme v súlade s funkčnými jazykovými štýlmi dochádza k čiastočnému porušeniu logickej nadväznosti a komunikatívnej funkčnosti slov a viet, v textoch sa objavujú štylistické a gramatické chyby. Žiak číta nesúvislo umelecké a odborné texty, s pomocou učiteľa sa v nich orientuje a vypisuje základné údaje. Interpretuje a porovnáva umelecký a vecný text, pričom čiastočne využíva poznatky z jednotlivých jazykových rovín, štylistiky a teórie a dejín literatúry.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak sa vyjadruje čiastočne gramaticky správne v súlade s jazykovou normou a s funkciou (cieľom) jazykového prejavu a komunikatívnou situáciou, a to v hovorenej i písanej forme. Má obmedzenú slovnú zásobu a často používa nesprávne jazykové prostriedky. Odbornú jazykovú terminológiu používa iba čiastočne. S pomocou učiteľa v ústnej a písomnej forme tvorí jednoduché druhy textov, pričom dochádza k čiastočnému porušeniu logickej nadväznosti a komunikatívnej funkčnosti slov a viet, v textoch sa objavuje väčšie množstvo štylistických a gramatických chýb. Žiak číta pomaly, nesúvislo a s prestávkami, v umeleckých a vecných textoch sa orientuje a vypisuje základné údaje s pomocou učiteľa. Dokáže jednoducho interpretovať umelecký alebo vecný text, a to s pomocou učiteľa a odpovedá na jednoduché otázky súvisiace s prečítaným textom.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak vo vyjadrovaní robí gramatické chyby. Má obmedzenú slovnú zásobu a často používa nesprávne jazykové prostriedky. Jednoduché druhy textov v ústnej i písomnej forme dokáže tvoriť iba s pomocou učiteľa. V ústnej alebo písomnej forme sa vyskytujú štylistické a gramatické chyby. Žiak číta pomaly, nesúvislo, s prestávkami a v umeleckých a vecných textoch sa orientuje iba s pomocou učiteľa. Dokáže jednoducho iba s pomocou učiteľa interpretovať umelecký alebo vecný text a veľmi jednoducho odpovedať na otázky súvisiace s prečítaným textom.
  
  Klasifikácia vyučovacieho predmetu cudzí jazyk
  
  Predmetom hodnotenia a klasifikácie v predmete cudzí jazyk je cieľová komunikačná úroveň žiaka v jednotlivých ročníkoch, v súlade s učebnými osnovami a vzdelávacími štandardami.
  
  Hodnotenie a klasifikácia v cudzom jazyku sleduje základné všeobecné, sociolingvistické a komunikačné kompetencie, ktoré sa prejavujú vo využívaní základných komunikačných zručností: čítanie, písanie, počúvanie, samostatný ústny prejav a rozhovory.
  
  Pri hodnotení v predmete cudzí jazyk sa berú do úvahy tieto aspekty: obsahová primeranosť, plynulosť vyjadrovania, jazyková správnosť a štruktúra odpovede.
  
  Kritériá klasifikácie musia byť v súlade s požadovanou úrovňou ovládania cudzieho jazyka A1, A2, B1 a B2 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre cudzie jazyky a musia zodpovedať náročnosti definovanej v učebných osnovách a vzdelávacích štandardoch.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmete cudzí jazyk na úrovni A1 klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 6 až 10 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak primerane na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom pri pomalšej rýchlosti reči. Rozumie každodenným výrazom, otázkam a pokynom. Pri písomnom prejave si vie vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej. Pri čítaní rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života. K splneniu úlohy pristupuje aktívne a tvorivo. Používa správne jazykové prostriedky a téme primeranú slovnú zásobu. Výslovnosť a intonácia sú jasné, prirodzené a zrozumiteľné. Výpoveď je takmer gramaticky správna.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak primerane na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka dokáže komunikovať jednoduchým a pomalším spôsobom. Takmer vždy rozumie každodenným výrazom. V písomnom prejave dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety. Vie si vyžiadať informácie a podať ich ďalej. Reaguje na podnet a takmer správne interpretuje zadanú úlohu. Pri čítaní rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám. Používa takmer vždy primeranú slovnú zásobu a správne jazykové prostriedky. Svoj prejav prerušuje kratšími prestávkami, ktoré sú spôsobené menšími jazykovými nedostatkami. Vplyv materinského jazyka na intonáciu a výslovnosť neovplyvňuje zrozumiteľnosť prejavu.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka reaguje na podnet, jeho prejav je zväčša súvislý. Používa zväčša téme primeranú slovnú zásobu, nedostatky v používaní jazykových prostriedkov nebránia porozumeniu. Zrozumiteľnosť prejavu sťažujú častejšie krátke prestávky spôsobené jazykovými nedostatkami, žiak je schopný pomalšie reagovať na otázky a impulzy učiteľa. Žiak potrebuje pri čítaní, písaní a jednoduchej komunikácii miestami pomoc učiteľa. Slovná zásoba je zväčša primeraná, žiak používa aj nesprávne výrazy. Vplyv materinského jazyka čiastočne sťažuje zrozumiteľnosť prejavu.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak sa vyjadruje len čiastočne gramaticky správne a to v hovorenej i písanej forme. Zámer zadanej úlohy pochopí často len po zopakovaní, žiak reaguje len krátkymi odpoveďami na otázky učiteľa. Má obmedzenú základnú slovnú zásobu a často používa nesprávne jazykové prostriedky. Prejav je veľmi krátky s častými gramatickými chybami. V písomnej forme tvorí veľmi jednoduché druhy textov len s pomocou učiteľa. Žiak číta pomaly, nesúvislo a s prestávkami. Zrozumiteľnosť prejavu je ovplyvnená chybnou výslovnosťou a intonáciou.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka nie je schopný reagovať na podnet. Žiak číta veľmi pomaly a nesúvislo, nerozumie základným slovným spojeniam ani slovám. Pri písomnom prejave znemožňuje porozumenie množstvo gramatických chýb. Výpovede sú väčšinou nezrozumiteľné, žiak nedokáže vôbec odpovedať na otázky ani s pomocou učiteľa. Zlá výslovnosť a intonácia úplne narúšajú zrozumiteľnosť prejavu.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmete cudzí jazyk na úrovni A2 klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 12 až 16 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni cudzieho jazyka má osvojenú príslušnú slovnú zásobu, naučenými krátkymi slovnými spojeniami správne reaguje na základné komunikačné situácie a je schopný primerane nadviazať a rozvíjať základnú spoločenskú konverzáciu. Obsah prejavu je jednoduchý v dôsledku limitovanej slovnej zásoby a gramatiky, ale zrozumiteľný a plynulý. Reč je jasne a zreteľne formulovaná. Žiak sa aktívne zapája do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú. Písomný prejav je jednoduchý a gramaticky správny. Žiak správne rozumie informáciám v krátkych zvukových záznamoch, správne chápe jednoduché pokyny a dokáže na ne zareagovať. Žiak rozumie prečítanému textu, vie vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch, vybrať z nich potrebné informácie a z kontextu dokáže pochopiť i význam niektorých neznámych slov.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni cudzieho jazyka má primerane osvojenú príslušnú slovnú zásobu, na základe ktorej je schopný takmer vždy správne reagovať na podnety v základných komunikačných situáciách a primerane nadviazať a udržiavať základnú spoločenskú konverzáciu. Žiakov prejav je zrozumiteľný, prerušovaný občasnými krátkymi prestávkami, spôsobenými menšími lexikálnymi a gramatickými nedostatkami. Žiak je aktívnym účastníkom komunikácie, drobné gramatické nedostatky neovplyvňujú zrozumiteľnosť jeho výpovede. Písomný prejav je jednoduchý a stručný, prípadné nedostatky v slovnej zásobe žiaka neprekážajú pri jeho zrozumiteľnosti. Žiak takmer vždy správne chápe a reaguje na pokyny krátkeho zvukového záznamu, rozumie slovným spojeniam a výrazom, vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života. Žiak chápe konkrétnu informáciu v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni cudzieho jazyka reaguje na základné komunikačné situácie, je však málo aktívny. Nevyužíva v plnej miere príslušnú slovnú zásobu a zrozumiteľnosť jeho prejavu sťažujú častejšie krátke prestávky, spôsobené jazykovými nedostatkami. Žiak používa nesprávne výrazy a chýbajúce výrazy dokáže len sporadicky opísať. Obsah výpovede je zväčša primeraný, žiak potrebuje na udržanie rozhovoru pomoc učiteľa. Žiak nedokáže vždy porozumieť zvukovému záznamu a v dôsledku toho neadekvátne reaguje na pokyny. Písomný prejav je poznačený častými gramatickými nedostatkami, zrozumiteľnosť výpovede však zostáva zachovaná. Žiak dokáže pochopiť krátke jednoduché texty.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni cudzieho jazyka dokáže reagovať na základné komunikačné situácie len s pomocou učiteľa, do jednoduchej komunikačnej diskusie sa takmer nezapája. Povinnú slovnú zásobu ovláda obmedzene, nedokáže primerane používať krátke slovné spojenia. Zrozumiteľnosť prejavu je značne narušená dlhými prestávkami, nesúvislými vetami a nesprávne použitými lexikálnymi prostriedkami. V písomnom prejave len s ťažkosťami dokáže podať informáciu, pričom zrozumiteľnosť sa stráca i v dôsledku častých gramatických nedostatkov. Žiak má problém porozumieť krátku zvukovú nahrávku a často nesprávne reaguje na pokyny. Žiak len sčasti dokáže porozumieť jednoduchému textu.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni cudzieho jazyka nie je schopný reagovať na podnet, na základné komunikačné frázy nedokáže odpovedať ani s pomocou učiteľa. Žiak si neosvojil základnú slovnú zásobu, v dôsledku čoho nie je schopný vytvoriť písomný text. Neadekvátna a chýbajúca slovná zásoba bráni porozumeniu. Pri zvukovom zázname nie je schopný porozumieť krátkym pokynom. Čitateľská kompetencia absentuje.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmete cudzí jazyk na úrovni B1 klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 18 až 22 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak primerane na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka reaguje na podnet, rozumie hlavnej myšlienke vypočutého alebo prečítaného textu. Dokáže zachytiť logickú štruktúru textu a vyhľadať v ňom špecifické a detailné informácie. K splneniu úlohy pristupuje aktívne a tvorivo. Používa správne jazykové prostriedky a slovnú zásobu týkajúcu sa bežného života v dostatočnom rozsahu na to, aby mohol opísať nepredvídateľné situácie, vyjadriť myšlienky či opísať problémy so značnou dávkou precíznosti. Vyjadruje sa plynulo a súvislo, jeho prejav je zrozumiteľný, výslovnosť a intonácia sú jasné. Žiak dokáže zrozumiteľne napísať súvislý prejav na témy z každodenného života, v ktorom vie vyjadriť svoje postoje, pocity a dojmy. Správne používa primerané lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom prejave. Správne používa kompozičné postupy s ohľadom na obsah a adresáta písomného prejavu, ako aj s ohľadom na slohový útvar.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak primerane na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka reaguje na podnet a správne interpretuje zadanú úlohu, jeho odpoveď je celistvá a zámer výpovede jasný. V ústnom prejave reaguje na podnety v rôznych komunikačných situáciách takmer vždy jazykovo správne, používa primeranú slovnú zásobu. Vyjadruje sa väčšinou súvislo, vplyv materinského jazyka na intonáciu a výslovnosť neovplyvňuje zrozumiteľnosť prejavu. Žiak je aktívnym účastníkom komunikácie, obsah a kvalita prejavu (vrátane písomného) sú primerané téme. Ojedinelé gramatické chyby žiaka neovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka reaguje na podnet, jeho prejav je zväčša súvislý a jasný. Používa zväčša téme primeranú slovnú zásobu. Plynulosť a zrozumiteľnosť prejavu sťažujú častejšie krátke prestávky spôsobené jazykovými nedostatkami, žiak je schopný reagovať na otázky a impulzy učiteľa. Vplyv materinského jazyka čiastočne sťažuje zrozumiteľnosť prejavu. Obsah je väčšinou primeraný, žiak potrebuje na udržanie rozhovoru miestami pomoc učiteľa. Slovná zásoba je čiastočne adekvátna danej téme, žiak používa aj nesprávne výrazy a chýbajúce výrazy dokáže len sporadicky opísať. Žiak dokáže prezentovať a do určitej miery aj obhájiť vlastné názory a stanovisko k odlišnému názoru. Gramatické chyby nesťažujú zrozumiteľnosť prejavu.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka interpretuje zadanú úlohu len s pomocou učiteľa, jeho prejav je zväčša nesúrodý a nesúvislý a zámer výpovede nie je celkom jasný. Má obmedzenú slovnú zásobu a často používa nesprávne jazykové prostriedky, čo značne sťažuje porozumenie. Závažné jazykové nedostatky narúšajú plynulosť a zrozumiteľnosť prejavu, žiak reaguje len krátkymi odpoveďami na otázky učiteľa. Chybná výslovnosť a intonácia značne ovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu. Prejav je krátky, obsahovo len miestami primeraný, žiak vie čiastočne odpovedať na otázky učiteľa. Slovná zásoba je jednoduchá, ale stále primeraná zadanej téme, žiak častejšie používa nesprávne výrazy. Žiak dokáže pomenovať problémy, ale neposkytne návrhy riešenia. Časté gramatické chyby čiastočne ovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka nie je schopný reagovať na podnet, svoje myšlienky nedokáže vyjadriť ani s pomocou učiteľa. Zlá výslovnosť a intonácia celkom narúšajú zrozumiteľnosť prejavu. Prejav je veľmi krátky, výpovede sú väčšinou nezrozumiteľné, žiak nevie odpovedať na otázky. Neadekvátna a chýbajúca slovná zásoba, ako aj množstvo gramatických chýb, bránia porozumeniu. Žiak nevie rozoznať základné aspekty, na ktoré má reagovať.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmete cudzí jazyk na úrovni B2 klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 24 až 28 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak primerane na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka reaguje na podnet, nachádza súvislosti so zadanou témou. K splneniu úlohy pristupuje aktívne a tvorivo. Používa správne jazykové prostriedky a téme primeranú bohatú slovnú zásobu. Vyjadruje sa plynulo a súvislo, jeho prejav je zrozumiteľný, výslovnosť a intonácia sú jasné, prirodzené a zrozumiteľné. Obsah a kvalita prejavu (vrátane písomného) zodpovedajú téme, v prípade, že žiak nedokáže niečo/niekoho pomenovať, dokáže chýbajúce výrazy nahradiť opisnou formou. Žiak vie presvedčivo argumentovať, obhajovať prezentované názory a uvádzať protiargumenty. Výpoveď je takmer gramaticky správna.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak primerane na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka reaguje na podnet a správne interpretuje zadanú úlohu, jeho odpoveď je celistvá a zámer výpovede jasný. Používa takmer vždy primeranú slovnú zásobu a správne jazykové prostriedky. Prerušuje len zriedkavo svoj prejav kratšími prestávkami, ktoré sú spôsobené menšími jazykovými nedostatkami. Vplyv materinského jazyka na intonáciu a výslovnosť neovplyvňuje zrozumiteľnosť prejavu. Žiak je aktívnym účastníkom komunikácie, obsah a kvalita prejavu (vrátane písomného) sú primerané téme. Slovná zásoba je primeraná a žiak väčšinou vyjadrí chýbajúce slová vhodným výrazom. Žiak dokáže argumentovať a zaujať stanovisko k odlišnému názoru. Ojedinelé gramatické chyby žiaka neovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka reaguje na podnet, jeho prejav je zväčša súvislý a jasný. Používa zväčša téme primeranú slovnú zásobu, nedostatky v používaní jazykových prostriedkov nebránia porozumeniu. Plynulosť a zrozumiteľnosť prejavu sťažujú častejšie krátke prestávky spôsobené jazykovými nedostatkami, žiak je schopný reagovať na otázky a impulzy učiteľa. Vplyv materinského jazyka čiastočne sťažuje zrozumiteľnosť prejavu. Obsah je väčšinou primeraný, žiak potrebuje na udržanie rozhovoru miestami pomoc učiteľa. Slovná zásoba je primeraná, ale nie vždy adekvátna danej téme, žiak používa aj nesprávne výrazy a chýbajúce výrazy dokáže len sporadicky opísať. Žiak dokáže prezentovať a do určitej miery aj obhájiť, vlastné názory a stanovisko k odlišnému názoru. Gramatické chyby nesťažujú zrozumiteľnosť prejavu.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka interpretuje zadanú úlohu len s pomocou učiteľa, jeho prejav je zväčša nesúrodý a nesúvislý a zámer výpovede nie je celkom jasný. Má obmedzenú slovnú zásobu a často používa nesprávne jazykové prostriedky, čo značne sťažuje porozumenie. Závažné jazykové nedostatky narúšajú plynulosť a zrozumiteľnosť prejavu, žiak reaguje len krátkymi odpoveďami na otázky učiteľa. Chybná výslovnosť a intonácia značne ovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu. Prejav je krátky, obsahovo len miestami primeraný, žiak vie čiastočne odpovedať na otázky učiteľa. Slovná zásoba je jednoduchá, ale stále primeraná zadanej téme žiak častejšie používa nesprávne výrazy. Žiak dokáže pomenovať problémy, ale neposkytne návrhy riešenia. Časté gramatické chyby čiastočne ovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka nie je schopný reagovať na podnet, svoje myšlienky nedokáže vyjadriť ani pomocou učiteľa. Používa nevhodnú slovnú zásobu a závažné chyby bránia porozumeniu. Nie je schopný vyjadriť sa samostatne a súvislo. Zlá výslovnosť a intonácia celkom narúšajú zrozumiteľnosť prejavu. Prejav je veľmi krátky, výpovede sú väčšinou nezrozumiteľné, žiak nevie odpovedať na otázky. Neadekvátna a chýbajúca slovná zásoba bráni porozumeniu. Žiak nevie rozoznať základné aspekty, na ktoré má reagovať. Množstvo gramatických chýb znemožňuje porozumenie.
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť
  
  Klasifikácia predmetov dejepis, geografia, občianska náuka a náuka o spoločnosti
  
  Pri klasifikácii výsledkov v týchto predmetoch sa hodnotí v súlade s učebnými osnovami a vzdelávacími štandardami:
  
  celistvosť, presnosť a trvácnosť osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, pojmov, zákonitostí a vzťahov, kvalita a rozsah získaných zručností vykonávať požadované rozumové a motorické činnosti,
  
  schopnosť uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri výklade spoločenských javov a zákonitostí, ako aj pri riešení praktických úloh v každodennom živote,
  
  schopnosť využívať skúsenosti a poznatky získané pri praktických činnostiach,
  
  aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,
  
  výstižnosť a jazyková správnosť ústneho a písomného prejavu,
  
  schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastné stanovisko, kooperatívne riešiť problémy,
  
  kvalita výsledkov činností a schopnosť samostatnej práce, schopnosť učiť sa učiť a schopnosť spolupráce.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v týchto predmetoch klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak ovláda požadované poznatky, fakty, pojmy, definície a zákonitosti presne a úplne a rozumie vzťahom medzi nimi. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a motorické činnosti. Samostatne a tvorivo aplikuje osvojené poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny a písomný prejav je správny, presný a výstižný. Grafický prejav je presný a estetický. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné, len s menšími nepresnosťami. K požadovaným záležitostiam vie jasne a pohotovo zaujať postoj a vyjadriť vlastné stanovisko. Žiak je schopný pracovať samostatne aj v skupine.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak má v presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov, faktov, pojmov, definícií a zákonitostí ojedinelé medzery a rozumie vzťahom medzi nimi. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností prejavuje nepresnosti, tie však vie s pomocou učiteľa korigovať. Samostatne alebo na základe menších podnetov učiteľa aplikuje osvojené poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny a písomný prejav má menšie nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti.. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné, len s menšími nepresnosťami. K požadovaným záležitostiam vie zaujať postoj a vyjadriť vlastné stanovisko. Žiak je schopný pracovať samostatne aj v skupine.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak má v presnosti a úplnosti osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, definícií a zákonitostí menšie medzery. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností, ako aj pri aplikácií osvojených poznatkov a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh sa dopúšťa chýb. Závažnejšie nepresnosti a chyby dokáže s pomocou učiteľa korigovať. V ústnom a písomnom prejave má nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. V kvalite výsledkov jeho činnosti a v grafickom prejave sa objavujú častejšie nedostatky, grafický prejav je menej estetický. K požadovaným záležitostiam vie menej pohotovo zaujať postoj a vyjadriť vlastné stanovisko. Žiak je schopný pod dohľadom pedagóga samostatne pracovať. Má priemerne rozvinuté zručnosti práce v skupine.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak má v presnosti a úplnosti osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, definícií a zákonitostí závažné medzery. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností, ako aj pri aplikácii osvojených poznatkov a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh sa dopúšťa závažných chýb. Jeho ústny a písomný prejav má vážne nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. V kvalite výsledkov jeho činnosti a v grafickom prejave sa objavujú častejšie nedostatky, grafický prejav je menej estetický. Závažné nedostatky a chyby dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť. K požadovaným záležitostiam nevie pohotovo zaujať postoj a s problémami vyjadruje vlastné stanovisko. Pri samostatnom štúdiu má žiak vážne problémy. Nemá dostatočne rozvinuté zručnosti spolupráce.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak si požadované poznatky, fakty, definície a zákonitosti neosvojil. Trvale má závažné nedostatky vo vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností. Nie je schopný riešiť teoretické a praktické úlohy kvôli chýbajúcim vedomostiam a zručnostiam. Jeho písomný a ústny prejav je nevyhovujúci. K požadovaným záležitostiam nevie zaujať postoj a nie je schopný vyjadriť vlastné stanovisko. Žiak nie je schopný uspokojivo pracovať ani pod trvalým dohľadom učiteľa. Nezapája sa do práce v skupine.
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti človek a príroda
  
  Klasifikácia predmetov fyzika, chémia, biológia a ekológia
  
  Pri klasifikácii výsledkov v týchto predmetoch sa hodnotí v súlade s učebnými osnovami a vzdelávacími štandardami:
  
  kvalita myslenia, predovšetkým jeho logickosť, samostatnosť a tvorivosť,
  
  kvalita a rozsah získaných schopností vykonávať požadované intelektuálne a praktické činnosti pri realizácii experimentov,
  
  schopnosť zaujať stanovisko a uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení prírodných javov a zákonitostí, prípadne teórií,
  
  schopnosť využívať a zovšeobecňovať skúsenosti a poznatky získané pri praktických činnostiach pri experimentoch,
  
  celistvosť, presnosť, trvácnosť osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, pojmov, definícií, zákonitostí a vzťahov, teórií,
  
  aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,
  
  presnosť, výstižnosť, odborná a jazyková správnosť ústneho a písomného prejavu,
  
  kvalita výsledkov činnosti,
  
  osvojenie účinných metód samostatného štúdia a schopnosti učiť sa učiť.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v týchto predmetoch klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a praktické činnosti. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí. Chápe vzťahy medzi prírodnými javmi, zákonitosťami a teóriami. Myslí logicky správne, zreteľne sa u neho prejavuje samostatnosť a tvorivosť. Jeho ústny a písomný prejav je správny, presný a výstižný. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné. Vie zhodnotiť a porovnať kvalitu rôznych postupov riešenia problémov a diskutovať o správnosti, kvalite a efektívnosti daných riešení. Svoje vedomosti a zručnosti vie prezentovať na zodpovedajúcej úrovni.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a praktické činnosti. Pri riešení teoretických úloh a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí postupuje samostatne, len s malými podnetmi od učiteľa. Myslí správne, v jeho myslení sa prejavuje logika a tvorivosť. Vie analyzovať predložené problémy a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie. Vie zhodnotiť a porovnať kvalitu rôznych postupov riešenia problémov. Svoje znalosti a zručnosti vie prezentovať na zodpovedajúcej úrovni.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak osvojené vedomosti a zručnosti interpretuje samostatne s občasnými usmerneniami vyučujúceho. Jeho myslenie je takmer vždy správne a tvorivosť sa prejavuje len s usmernením vyučujúceho. Ústny a písomný prejav je čiastočne správny. Jeho kvalita výsledkov je na dobrej úrovni.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a praktických činností je málo pohotový. Osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh zvládne iba za aktívnej pomoci vyučujúceho. Jeho logika myslenia je na nižšej úrovni a myslenie nie je tvorivé.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak vedomosti a zručnosti požadované vzdelávacími štandardmi si neosvojil, má v nich závažné nedostatky a chyby nevie opraviť ani s pomocou vyučujúceho. Neprejavuje samostatnosť v myslení.
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti matematika a práca s informáciami
  
  Klasifikácia predmetu matematika
  
  Pri klasifikácii výsledkov dosiahnutých v matematike sa hodnotí v súlade s učebnými osnovami a vzdelávacími štandardami:
  
  celistvosť, presnosť a trvácnosť osvojenia si požadovaných vedomostí a zručností,
  
  schopnosť uplatňovať osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh, najmä praktických,
  
  schopnosť využívať skúsenosti a poznatky získané pri praktických činnostiach na riešenie problémových úloh, príp. projektov,
  
  aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,
  
  schopnosť vyhľadávať a spracúvať informácie z rôznych zdrojov aj prostredníctvom informačných a komunikačných technológii,
  
  schopnosť zaujať postoj, vyjadriť vlastné stanovisko a argumentovať,
  
  kvalita myslenia, predovšetkým jeho logickosť, samostatnosť a tvorivosť,
  
  kvalita výsledkov činnosti,
  
  schopnosť a úroveň prezentácie vlastných výsledkov práce,
  
  pozícia a činnosť v skupine (pri skupinovej práci), schopnosť spolupracovať,
  
  osvojenie účinných metód samostatného štúdia a schopnosti učiť sa učiť.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v tomto predmete klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh, na základe získaných skúseností a poznatkov vie analyzovať zadané úlohy (aj problémové) a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie, aktívne pristupuje k činnostiam a problémovým úlohám na hodinách matematiky, i mimo nich (projekty, predpríprava na skupinovú prácu), prejavuje o ne záujem a zaoberá sa nimi, k danej problematike pohotovo vyhľadáva informácie z rôznych zdrojov, vie ich spracovať (nie skopírovať) na veľmi kvalitnej úrovni, svoj postoj k danej problematike zaujíma bez obáv, vlastné stanovisko vyjadruje presne, vecne a konštruktívne, nemá problém diskutovať a argumentovať na danú tému, myslí logicky správne, zreteľne sa u neho prejavuje samostatnosť a tvorivosť, výsledky jeho činností sú veľmi kvalitné, vlastné výsledky práce prezentuje výstižne, vyjadruje sa gramaticky i štylisticky správne, prezentácia je spracovaná na vysokej estetickej úrovni, pri skupinovej práci je aktívny, spolupracuje so všetkými členmi skupiny, vie vypočuť a akceptovať ich názor na riešenie úlohy, svoj názor prednesie vždy, účinne si osvojuje a uplatňuje metódy samostatného štúdia a schopnosť učiť sa učiť.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak samostatne, prípadne len s nepatrnými podnetmi vyučujúceho, uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh, na základe získaných skúseností a poznatkov vie analyzovať zadané úlohy (aj problémové) a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie (využitím známych postupov a metód), aktívne pristupuje k činnostiam a problémovým úlohám na hodinách matematiky, menej aktívne mimo nich (projekty), prejavuje o ne záujem a zaoberá sa nimi, k danej problematike vie vyhľadať informácie z rôznych zdrojov, vie ich spracovať (nie skopírovať) na pomerne kvalitnej úrovni, k danej problematike vie zaujať postoj, vlastné stanovisko vyjadruje vecne a konštruktívne, diskutuje a argumentuje na danú tému, myslí správne, v jeho myslení sa prejavuje logika a tvorivosť, výsledky jeho činností sú kvalitné, vlastné výsledky práce prezentuje výstižne, vyjadruje sa gramaticky i štylisticky správne, prezentácia je spracovaná na estetickej úrovni, pri skupinovej práci je aktívny, spolupracuje s členmi skupiny (nie však so všetkými), vie vypočuť a akceptovať ich názor na riešenie úlohy, svoj názor prednesie často, nie však vždy, osvojuje si a uplatňuje metódy samostatného štúdia a schopnosť učiť sa učiť.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh uplatňuje samostatne, občas potrebuje usmernenie vyučujúceho, zadané úlohy (aj problémové) vie riešiť pomocou známych postupov a metód, k činnostiam a problémovým úlohám na hodinách matematiky pristupuje so záujmom, ale potrebuje podporu a pomoc vyučujúceho, príp. spolužiakov, menej aktívne pristupuje k úlohám mimo vyučovacích hodín (projekty), k danej problematike vie vyhľadať informácie z rôznych zdrojov, vie ich spracovať (nie skopírovať) na priemernej úrovni, k danej problematike vie zaujať postoj, vlastné stanovisko vie vyjadriť priemerne, diskutuje, ale neargumentuje na danú tému, jeho myslenie je takmer vždy správne, tvorivosť sa prejavuje len s usmernením vyučujúceho, výsledky jeho činností sú dobré, vie prezentovať vlastné výsledky práce, vyjadruje sa gramaticky správne, v štylistike sa vyskytujú malé nedostatky, prezentácia je spracovaná na priemernej úrovni, pri skupinovej práci je aktívny, spolupráca s členmi skupiny je na nízkej úrovni, vie vypočuť a akceptovať názor na riešenie úlohy, málokedy prednesie svoj názor, vyvíja snahu osvojiť si a uplatňovať metódy samostatného štúdia a schopnosť učiť sa učiť.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh uplatňuje iba za aktívnej pomoci vyučujúceho, zadané úlohy vie riešiť len pomocou známych postupov a metód, ktorým rozumie len čiastočne, ovláda základné pojmy a vie predviesť jednoduché zručnosti, k činnostiam a problémovým úlohám na hodinách matematiky pristupuje s nízkym záujmom, potrebuje podporu a pomoc vyučujúceho, príp. spolužiakov, menej aktívne pristupuje k úlohám mimo vyučovacích hodín (projekty), k danej problematike vie vyhľadať informácie z rôznych zdrojov, nevie ich však spracovať, len skopírovať na podpriemernej úrovni, k danej problematike vie zaujať postoj zriedka, vlastné stanovisko vie vyjadriť priemerne, na danú tému diskutuje málokedy, jeho logika myslenia je na nižšej úrovni a myslenie nie je tvorivé, výsledky jeho činností sú podpriemerné, vie prezentovať vlastné výsledky práce, vyjadruje sa čiastočne správne, prezentácia je spracovaná na podpriemernej úrovni, pri skupinovej práci je pasívny, vie vypočuť a akceptovať názor na riešenie úlohy, zriedka prednesie svoj názor, s ťažkosťami vyvíja snahu osvojiť si a uplatňovať metódy samostatného štúdia a schopnosť učiť sa učiť.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak vedomosti a zručnosti si neosvojil, má v nich závažné nedostatky, zadané úlohy nevie riešiť ani s pomocou vyučujúceho, k činnostiam a problémovým úlohám na hodinách matematiky pristupuje bez záujmu, na úlohách mimo vyučovacích hodín (projekty) sa nezúčastňuje, k danej problematike nevie vyhľadať informácie z rôznych zdrojov, vlastné stanovisko nevie vyjadriť, diskusií sa nezúčastňuje, jeho logika myslenia je na nízkej úrovni a neprejavuje samostatnosť v myslení, výsledky jeho činností sú nedostatočné, vlastné výsledky práce prezentuje len s pomocou vyučujúceho alebo spolužiakov, jeho ústny aj písomný prejav je slabý, pri skupinovej práci je pasívny, vie vypočuť a akceptovať názor na riešenie úlohy, nevie vyjadriť svoj názor, s veľkými ťažkosťami vyvíja snahu osvojiť si a uplatňovať metódy samostatného štúdia a schopnosť učiť sa učiť.
  
  Klasifikácia predmetu informatika
  
  Pri klasifikácii výsledkov v informatike sa v súlade s požiadavkami vzdelávacích štandardov hodnotí:
  
  schopnosť žiaka posudzovať správnosť použitých postupov a v prípade potreby aj nástrojov informačných a komunikačných technológií pri riešení rôznych úloh, schopnosť argumentovať a diskutovať o kvalite a efektívnosti rôznych postupov,
  
  schopnosť správne navrhnúť postup riešenia danej úlohy poskladaním z menších úloh, zovšeobecňovaním iných postupov, analógiou, modifikáciou, kontrolou správnosti riešenia, nachádzaním a opravou chýb,
  
  schopnosť porovnávať rôzne postupy a princípy, analyzovať ich, hľadať vzťahy,
  
  schopnosť riešiť konkrétne situácie pomocou známych postupov a metód, demonštrovať použitie princípov a pravidiel na riešenie úloh, na vyhľadávanie a usporiadanie informácií, prezentovať informácie a poznatky,
  
  porozumenie požadovaných pojmov, princípov a zručností, schopnosť ich vysvetliť, ilustrovať, zdôvodniť, uviesť príklad, interpretovať, prezentovať najmä pomocou zodpovedajúcich nástrojov informačných a komunikačných technológií,
  
  schopnosť riešiť úlohy a prezentovať informácie samostatne ale aj v skupine žiakov.
  
  V predmete informatika učiteľ nehodnotí postoje žiaka, ale úroveň jeho znalostí. Postoje u žiaka je dôležité formovať, je dôležité o nich slobodne diskutovať a preto sa nemôžu premietnuť do celkovej klasifikácie.
  
  V predmete informatika treba u žiakov rozvíjať aj ich schopnosti kooperácie a komunikácie. Žiaci sa majú pri riešení zadania naučiť spolupracovať v skupine, majú zostaviť plán práce, špecifikovať rozdelenie úlohy na menšie problémy, distribuovať ich v skupine, vysvetliť problém ďalšiemu žiakovi, riešiť menšie problémy, zhromaždiť výsledky, zostaviť ich do celkového riešenia, verejne so skupinou o ňom referovať a pod.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v informatike klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 5 až 9 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak vie analyzovať zadané úlohy a problémové úlohy a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie, v prípade potreby aj prostriedkami informačných a komunikačných technológií. Vie zhodnotiť a porovnať kvalitu rôznych postupov riešenia problémov a diskutovať o správnosti, kvalite a efektívnosti daných riešení. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení aj náročnejších úloh. Dokáže posudzovať, porovnávať a vyhodnotiť informácie a nástroje na ich spracovanie. Myslí logicky správne a dokáže jasne interpretovať nadobudnuté vedomosti. Jeho ústny aj písomný prejav je pohotový s bohatou slovnou zásobou. Svoje znalosti a zručnosti vie prezentovať samostatne. Grafický prejav je spravidla estetický a zrozumiteľný.
  
  Stupeň 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak vie analyzovať zadania a problémové úlohy a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie, v prípade potreby aj prostriedkami informačných a komunikačných technológií. Vie zhodnotiť a porovnať kvalitu rôznych postupov riešenia problémov. Samostatne uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh, dokáže analyzovať a syntetizovať nadobudnuté vedomosti. Dokáže prevažne samostatne vyhodnotiť informácie a nástroje na ich spracovanie. Myslí logicky správne a dokáže interpretovať nadobudnuté vedomosti Svoje znalosti a zručnosti vie prezentovať na dobrej úrovni. Grafický prejav je spravidla estetický a jasný.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak vie zadania riešiť pomocou známych postupov a metód. S pomocou učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh, dokáže, spracovať, upraviť a zaznamenať, zistiť informácie. Dokáže s pomocou interpretovať nadobudnuté vedomosti. Jeho ústny aj písomný prejav je správny a výstižný s bežnou slovnou zásobou. Grafický prejav je priemerne estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné. Svoje znalosti a zručnosti vie prezentovať na priemernej úrovni.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak žiak ovláda základné pojmy a vie predviesť jednoduché zručnosti. Postupom riešenia zadania rozumie len čiastočne. S pomocou učiteľa vie zistiť a zaznamenať základné informácie a vyriešiť väčšinu jednoduchých zadaní. Vyjadruje sa jednoducho. Jeho ústny aj písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti nízku úroveň. Výsledky jeho činnosti a jeho grafický prejav sú podpriemerné. Svoje znalosti a zručnosti vie vysvetliť a prezentovať na podpriemernej úrovni.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak žiak nie je schopný riešiť zadania a úlohy. V predmete informatika nemá ani základné zručnosti z práce s informačných a komunikačných technológií, nerozumie princípom fungovania týchto technológií. Žiak si osvojil len veľmi nízku úroveň štandardu. Nedokáže samostatne získať a zaznamenať základné informácie. Dokáže riešiť len najjednoduchšie úlohy. Osvojené vedomosti a zručnosti nestačia na to, aby ich žiak dokázal využívať ani s pomocou učiteľa.
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti umenie a kultúra
  
  Klasifikácia predmetu umenie a kultúra
  
  Hodnotenie v predmete umenie a kultúra na strednej škole funguje ako spätná väzba, ktorá žiakovi prezentuje názor okolia (v tomto prípade učiteľa, resp. školy, spolužiakov) na kvalitu a význam jeho činnosti. Zároveň zaraďuje činnosť a osobnostné premeny žiaka medzi veličiny, ktoré sú pre dané okolie (spoločnosť) hodnotou.
  
  Oblasť prežívania, interpretácie sveta a vyjadrovania, oblasť postojov, to všetko predstavuje procesy, ktoré sú v takej miere viazané na individuálne vlastnosti a podmienky jednotlivca, že možnosť ich kvantifikácie a objektivizácie je veľmi obmedzená. Rozvinutie práve týchto procesov je však cieľom predmetu umenie a kultúra. Napriek tomu citlivé rozlíšenie, pomenovanie i záverečné uznanie procesov rozvoja osobnosti sú pre ich nositeľa a vývoj žiaka dôležité.
  
  Špecifikom výchovy v predmete umenie a kultúra je, že sa očakáva vlastný prístup žiaka k aplikácii vyjadrovacích prostriedkov, nástrojových a koordinačných zručností v rozvoji vlastného vnímania. Očakáva sa samostatný prístup žiaka najmä v oblasti chápania a interpretácie kultúrnych artefaktov a pri vytváraní vlastných symbolických reprezentácií skutočnosti či svojho vnútorného sveta. Umenie a kultúra sa nenapĺňa len realizáciou požadovanej edukačnej úlohy na vyučovaní, ale tento program tvorí východisko k samostatnému (tvorivému) sebavyjadrovaniu žiaka. Predmet by inak nespĺňal svoje poslanie: formovať mentálne štruktúry žiaka v smere k aktívnej otvorenosti voči rôznorodým interpretáciám a v smere k tvorivému vyjadrovaniu sveta a seba.
  
  Hodnotenie tohto predmetu má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka, usmerniť jeho osobnostný vývoj a rozvinúť v ňom kultúrne potreby. Tu musí učiteľ brať ohľad na schopnosti, nadanie, ambície, vkus a predchádzajúce výkony žiaka. Hodnotenie je aj porovnaním v rámci skupiny žiakov (triedy). Toto porovnanie má mať najmä výchovný charakter. Pri zohľadnení osobitosti každého žiaka poskytuje triede aj žiakovi obraz o pestrosti prístupov, o rôznych formách pochopenia problematiky v triede i o rozvrstvení škály postojov, názorov a aktivity medzi jednotlivými žiakmi. Nehodnotíme teda len výsledok činnosti (vytvorený artefakt, vyjadrenú interpretáciu, pomenovaný zážitok), ale celý výchovný proces a prístup žiaka v rámci neho.
  
  Ťažiskovou formou hodnotenia v predmete umenie a kultúra je formatívne hodnotenie procesov, ktoré sa odohrávajú priamo na hodine v žiakovom myslení a cítení. Nejde však o jednoduché jednoslovné vyjadrenie typu „dobre“, „len tak ďalej“, „správne“. Dôležité je rozvinúť zložitejšie slovné hodnotenie na hodine tak, aby učiteľ poskytol žiakovi citlivú, veku primeranú a analyticky podloženú spätnú väzbu o rôznych aspektoch jeho činnosti podľa kritérií v odsekoch 10 a 11. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky alebo zdôvodniť svoj prístup. Túto formu je vhodné kombinovať so sebahodnotením žiaka.
  
  Cieľom je dosiahnuť, aby žiak nebol len jednorazovo hodnotený na záver hodiny či po podanom výkone. Predmet umenie a kultúra si vyžaduje komplexnú spätnú väzbu na aktivitu žiakov, na spôsoby ich spolupráce, na ich motiváciu, ako aj na výsledky ich práce.
  
  Záverečnou formou takejto komplexnej spätnej väzby je škálovanie formou známok, porovnateľné so známkovaním, aké sa používa na iných predmetoch vyučovaných na škole. Nie je však nutné známkovať každú prácu a každý výkon žiaka. Závisí od učiteľa, ktoré úlohy bude hodnotiť, aby hodnotenie poskytlo žiakovi i prostrediu dostatočný obraz o jeho kvalitách a vývoji.
  
  Učiteľ musí brať ohľad na to, že vnímanie kultúry, porozumenie kultúrnym artefaktom a využívanie nástrojov kultúry pre sebavyjadrenie či komunikáciu súvisí so sebaprojekciou, záujmami, motiváciou, hodnotovými orientáciami, fantáziou, emocionalitou, s úrovňou poznania u žiaka i s celým intímnym svetom žiaka. Preto sa pri hodnotení treba vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, ktoré by sa mohli necitlivo dotknúť osobnostného zamerania žiaka. Je dôležité uplatňovať diferencovaný a individuálny prístup. Predložené kritériá sú orientačné, učiteľovi ponúkajú základnú štruktúru pre analýzu jednotlivých zložiek činnosti žiaka v rámci umenia a kultúry.
  
  V rámci predmetu umenie a kultúra hodnotíme tieto oblasti žiakovho správania:
  
  jazykové (alebo literárne), vizuálne, pohybové (alebo dramatické), zvukové (alebo hudobné) vyjadrenie spôsobu, akým žiak vníma kultúrne artefakty,
  
  tvorbu jazykových, vizuálnych, pohybových a zvukových artefaktov,
  
  reflexiu kultúrnych artefaktov; žiacku reflexiu ich vlastných postojov,
  
  rôznorodé prejavy názorov a postojov,
  
  prejavy zložitejších poznávacích procesov,
  
  prácu s informáciami,
  
  prácu s médiami,
  
  spôsoby komunikácie pri riešení úloh,
  
  prejavy spolupráce pri riešení úloh,
  
  prejavy motivácie k činnosti,
  
  prejavy rôznych kognitívnych procesov,
  
  prejavy emocionálnych procesov.
  
  V rámci predmetu umenie a kultúra pri hodnotení obsahu žiakovej práce uplatňuje učiteľ tieto hlavné kritériá:
  
  žiakovu flexibilnosť vo vnímaní kultúrnych a iných artefaktov, znakov, situácií, činností, žiakovu otvorenosť k zmenám vo vnímaní kultúrnych artefaktov, znakov, situácií, činností.
  
  pestrosť žiakových tvorivých cieľov, pestrosť vyjadrovacích prostriedkov využívaných žiakom, schopnosť tvorivo manipulovať s vyjadrovacími prostriedkami rôznych oblastí kultúrnej tvorby a ako žiak rozpoznáva dôsledky a účinky svojej tvorby,
  
  žiakovu samostatnosť v reflexii kultúrnych artefaktov, v interpretácii kultúrnych znakov, v reflexii vlastnej tvorivej činnosti, ako žiak rozpoznáva dôsledky a účinky svojej tvorby. Hodnotíme, ako žiak identifikuje vlastné predsudky a stereotypy, ako žiak pozoruje a odlišuje prejavy emócií od emócií samotných,
  
  žiakovu schopnosť venovať pozornosť odlišným názorom a postojom, schopnosť tolerovať odlišné názory a postoje, hodnotíme žiakovu schopnosť obhajovať svoje názory a postoje, hodnotíme žiakovu schopnosť adaptovať svoje názory a postoje v novej situácii,
  
  ako sa u žiaka prehlbuje poznanie kultúry, hodnotíme ako sa u žiaka rozširuje poznanie kultúry, ako žiak aplikuje získané poznanie na nové situácie,
  
  žiakovu samostatnosť v získavaní, spracúvaní a využívaní informácií a ako korektne narába s informáciami,
  
  žiakovu schopnosť samostatne argumentovať vo vzťahu k obsahom médií, vyhodnotiť dôsledky pôsobenia jednotlivých produktov médií.
  
  V rámci predmetu umenie a kultúra pri hodnotení procesu žiakovho učenia uplatňuje učiteľ tieto hlavné kritériá:
  
  žiakovu kultivovanosť v komunikácii pri riešení úloh, schopnosť komunikovať s pomocou rôznych vyjadrovacích prostriedkov (slovných, pohybových, zvukových a pod.), efektívnosť žiakovej komunikácie pri riešení úloh a ako žiak interpretuje efektívnosť vlastnej komunikácie,
  
  originálny vklad žiaka do spolupráce pri riešení úloh, zodpovednosť žiaka pri riešení úloh schopnosť žiaka efektívne spolupracovať pri riešení úloh,
  
  prejavy žiakovho záujmu o kultúrne artefakty a o kultúrnu tvorbu, aplikáciu žiakovho záujmu do iných oblastí kultúrnej tvorby,
  
  pestrosť v prejavoch kognitívnych procesov u žiaka,
  
  zručnosti, s akými žiak prejavuje svoju emocionalitu, kultivovanosť v prejavoch žiakovej emocionality.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v tomto predmete klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 13 až 17 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak je tvorivý, flexibilný, otvorený zmenám, využíva pestré vyjadrovacie prostriedky a neustále ich obnovuje, reflektuje kultúrne procesy i svoje premeny.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak spĺňa kritériá, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak realizuje úlohy priemerne, chýba mu iniciatíva, je slabo motivovaný k tvorbe, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, komunikuje nekultivovane, ťažšie identifikuje predsudky a stereotypy.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak realizuje úlohy s pomocou imitácie, prejavuje len základné zručnosti v manipulácii s vyjadrovacími prostriedkami kultúry. Minimálne identifikuje prebiehajúce procesy, len s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti, schopnosti a poznanie v nových oblastiach.
  
  Stupeň 5 – nedostatočný neodporúčame používať (pretože každý žiak má z rodiny a prostredia isté kultúrne návyky a schopnosť vnímania kultúrnych artefaktov).
  
  Klasifikácia predmetov výtvarná výchova a výchova umením
  
  V rámci predmetov výtvarná výchova a výchova umením uplatňuje učiteľ tieto hlavné kritériá:
  
  priebeh vytvárania postojov,
  
  priebeh získavania zručností a spôsobilostí,
  
  priebeh získavania vedomostí,
  
  schopnosť realizácie výsledného artefaktu.
  
  Pri hodnotení priebehu vytvárania postojov učiteľ u žiaka primerane veku hodnotí:
  
  prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, t. j. uplatnenie vlastných inovatívnych nápadov a vlastného zamerania pri realizácii edukačnej úlohy,
  
  otvorenosť voči experimentovaniu, skúšanie iných, svojských riešení,
  
  cieľavedomosť riešení,
  
  záujem o činnosti v rámci edukačných úloh a prípravy pomôcok,
  
  schopnosť spolupracovať,
  
  schopnosť zaujímať stanoviská k výsledkom svojej práce a práce spolužiakov.
  
  Pri hodnotení priebehu získavania zručností a spôsobilostí učiteľ u žiaka primerane veku hodnotí:
  
  technické zručnosti (ovládanie požadovaných nástrojov, materiálov a technických operácií s nimi),
  
  formálne zručnosti (vyjadrovanie sa prostredníctvom výtvarného jazyka),
  
  mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja vnímania a prežívania,
  
  mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja predstavivosti a fantázie,
  
  mentálne spôsobilosti na úrovni myslenia (vlastné témy, koncepcie, návrhy; schopnosť analyzovať a syntetizovať, pomenovať procesy, interpretovať zážitky).
  
  Pri hodnotení priebehu získavania vedomostí učiteľ u žiaka primerane veku hodnotí:
  
  znalosti oblastí vizuálnej kultúry a výtvarného umenia súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami,
  
  pochopenie výtvarného diela a schopnosť interpretovať ho,
  
  znalosť materiálov, techník, médií a procesov ich používania.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmetoch výtvarná výchova a výchova umením klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 6 až 10 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu; dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spolupráca, individualita) v oblasti vizuálnej kultúry; ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových kompetencií na vynikajúcej úrovni; preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcií; dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich výsledky; preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerané edukačným úlohám (v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch, nástrojoch, základných technikách a druhoch vizuálnych umení; v sekundárnom vzdelávaní o štýloch, ťažiskových obdobiach, nosných umelcoch a médiách); dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom, názorom a vkusu iných; žiak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak spĺňa kritériá 1. stupňa hodnotenia ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak nespĺňa kritériá, nemá záujem o výtvarné aktivity. Tento stupeň neodporúčame používať pri súhrnnej klasifikácii žiaka; v čiastkovom hodnotení len vo výnimočných prípadoch (napr. zámerné negovanie vyučovacieho procesu).
  
  Klasifikácia predmetu hudobná výchova
  
  Pri hodnotení, priebežnej i súhrnnej klasifikácii v predmete hudobná výchova učiteľ uplatňuje voči žiakovi primeranú náročnosť a pedagogický takt, jeho výkony hodnotí komplexne s prihliadnutím na vynaložené úsilie žiaka.
  
  Charakter hudobnej výchovy vyžaduje hodnotiť postoj žiaka k hudbe, jeho formujúce sa názory na svet, ktorý ho obklopuje, jeho estetické úsudky, snahu vzdelávať sa v hudbe a zlepšovať svoje hudobné prejavy.
  
  Učiteľ musí brať ohľad na predpoklady, ambície, vkus a predchádzajúce výkony žiaka, teda brať do úvahy aj komparačnú funkciu hodnotenia, správne odhadnúť pomer danosti, snahy a záujmu o hudbu a hudobnú výchovu, až potom úroveň hudobných činností a vedomostí.
  
  V rámci predmetu hudobná výchova uplatňuje učiteľ tieto hlavné kritériá:
  
  priebeh vytvárania postojov,
  
  priebeh získavania zručností a spôsobilostí,
  
  priebeh získavania hudobných vedomostí.
  
  Pri hodnotení priebehu vytvárania postojov učiteľ u žiaka primerane veku hodnotí:
  
  záujem o hudobné činnosti a o hudobné umenie v rámci edukačných úloh,
  
  schopnosť spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch a edukačných úlohách,
  
  schopnosť posúdiť svoj výkon (hudobné prejavy a vedomosti) a výkon spolužiakov.
  
  Pri hodnotení priebehu vytvárania zručností a spôsobilostí učiteľ u žiaka primerane veku hodnotí:
  
  schopnosť spievať na základe svojich dispozícií intonačne čisto, rytmicky presne so zodpovedajúcim výrazom a využívať získané spevácke, intonačné a sluchové zručnosti a návyky,
  
  orientáciu žiaka v grafickom zázname jednohlasnej melódie,
  
  hru a tvorbu jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských rytmických nástrojoch,
  
  orientáciu v znejúcej hudbe na základe dominujúcich výrazových prostriedkov hudby a ich funkcií,
  
  pochopenie veku primeraných hudobných diel a schopnosť zážitky verbalizovať a zdôvodniť,
  
  integráciu a transfer hore uvedených zručností a spôsobilostí pri realizácií hudobno-dramatických činností,
  
  aktivitu a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia.
  
  Pri hodnotení priebehu získavania hudobných vedomostí učiteľ u žiaka primerane veku hodnotí:
  
  vedomosti z oblasti hudobnej kultúry a prvkov hudobnej náuky súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami,
  
  poznanie najvýraznejších slovenských folklórnych regiónov, ich typické piesne a tance, slovenské zvykoslovie,
  
  poznanie mien najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných skladateľov a ich najznámejších diel, vedieť ich zaradiť do hudobných období.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmete hudobná výchova klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 9 až 13 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak je usilovný, vytrvalý, pracuje primerane svojmu veku prevažne samostatne, tvorivo a pohotovo uplatňuje osvojené zručnosti, vedomosti, návyky v úlohách, ktoré úspešne rozvíja v skupinovom a individuálnom prejave; dokáže vyjadriť veku primerané postoje, názory na hudobné umenie; má aktívny záujem o hudobné umenie; individuálny spev nie je podmienkou, pokiaľ sa úspešne a aktívne realizuje v ostatných hudobných činnostiach.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak spĺňa kritériá, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý; menej využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave; potrebuje sústavnú pomoc učiteľa.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak realizuje úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť a tvorivosť, je málo aktívny a snaživý, potrebuje sústavnú pomoc a povzbudenie učiteľa.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak nespĺňa kritériá. Tento stupeň neodporúčame používať pri súhrnnej klasifikácii žiaka.
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti človek a hodnoty
  
  Klasifikácia predmetov etická výchova, náboženská výchova a  psychosociálny tréning
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v tomto predmete klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 2 až 6 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva naplno svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. V prípade potreby je schopný v plnej miere nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Má záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť svoj vlastný názor.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje menšiu mieru autentickosti, kreativity a originality. V prípade potreby je schopný nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje snahu rozvíjať svoje kompetencie. Vie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje nízku mieru autentickosti, kreativity a originality. Jeho vedomosti a zručnosti sú obmedzené, s problémami aplikuje medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Ťažšie zaujíma postoj k požadovaným záležitostiam a s problémami vyjadruje svoj vlastný názor.
  
  Stupeň 4 – dostatočný sa udeľuje výnimočne žiakovi, ktorý je na vyučovacích hodinách pasívny, nespolupracuje. Pri riešení teoretických a praktických úloh neprejavuje autentickosť, kreativitu a originalitu. Jeho vedomosti a zručnosti sú veľmi obmedzené, nedokáže aplikovať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Nevie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor.
  
  Stupeň 5 – nedostatočný sa udeľuje celkom výnimočne žiakovi, ktorý proklamatívne ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Odmieta zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor.
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb
  
  Klasifikácia predmetov telesná a športová výchova a telesná výchova
  
  Za najdôležitejšie pri hodnotení a klasifikácii žiaka v telesnej a športovej výchove a telesnej výchove sa považuje nielen to, aké dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti, telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej so záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj mimo neho, či pociťoval z nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu. Preto za základné ukazovatele hodnotenia žiaka sa považujú:
  
  posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie,
  
  rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka,
  
  proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a teoretických vedomostí, najmä orientácia v obsahu učebných programov zostavených učiteľom a realizovaných na jednotlivých školách.
  
  Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu, snahu, samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i mimoškolskej záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej výchove a športe posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné vedomostné testy. Na hodnotenie telesného rozvoja, telesnej zdatnosti a všeobecnej pohybovej výkonnosti sa odporúča používať batérie somatometrických a motorických testov. Na hodnotenie zvládnutia obsahu učebných programov používa učiteľ pomocné posudzovacie škály, využíva testy špeciálnej pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov.
  
  Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie, aké sa na danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však priebežne počas vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a nedostatky žiakov a pre mnohých je dôležitým a často aj silnejším motivačným činiteľom.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v týchto predmetoch sa klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 5 až 9 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia. Žiakovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia zo zdravotných dôvodov neabsolvoval pohybovú časť obsahu vyučovania za klasifikačné obdobie sa na vysvedčení uvedie „oslobodený/oslobodená“.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak dosahuje výbornú úroveň pri osvojovaní pohybových zručností vzhľadom na svoje individuálne predpoklady. Jeho pohybová výkonnosť a zdatnosť má stúpajúcu tendenciu. Má kladný vzťah k pohybovým aktivitám. Angažuje sa v aktivitách na vyučovacej hodine a v športových činnostiach v čase mimo vyučovania. Je disciplinovaný, kreatívny a dobre pripravený na vyučovanie.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je aktívny a dosahuje štandardnú úroveň pri osvojovaní pohybových zručností vzhľadom na svoje individuálne predpoklady. Udržuje si pohybovú výkonnosť a zdatnosť. Zapája sa do pohybových aktivít. Na hodine je aktívny a disciplinovaný. Na vyučovacie hodiny, ktoré pravidelne aktívne absolvuje je dobre pripravený.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v pohybových činnostiach skôr pasívny a nedosahuje pri osvojovaní pohybových zručností takú úroveň, na ktorú má individuálne predpoklady. Neprejavuje záujem a snahu k zlepšeniu svojej výkonnosti a zdatnosti. Nezapája sa samostatne do činností v rámci hodiny a nezapája sa do športových činností mimo vyučovania. V príprave na vyučovanie sa vyskytujú nedostatky. Evidujú sa neodôvodnené absencie na pohybových aktivitách vo vyučovacích hodinách.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje ak je v prístupe k pohybovým činnostiam ľahostajný a pri osvojovaní pohybových zručností nedosahuje štandard napriek tomu, že má individuálne predpoklady. Neprejavuje záujem o zlepšenie svojho fyzického stavu a potrebných vedomostí. Je neaktívny, veľmi slabo pripravený na vyučovaciu hodinu. Veľmi často neodôvodnene vynecháva aktívnu časť vyučovania.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak výnimočne klasifikuje, ak je úplne ľahostajný k vyučovaniu, ignoruje obsah vyučovania a odmieta sa zapájať do pohybových činností na vyučovacej hodine. Jeho pohybové zručnosti nedosahujú štandard a neprejavuje záujem o zlepšenie svojej fyzickej zdatnosti. Odmieta sa zapájať aj do kolektívnych činností. Veľmi často neodôvodnene vynecháva vyučovanie.
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti odborné vzdelávanie
  
  Klasifikácia odborných vyučovacích predmetov teoretického vyučovania
  
  Pri klasifikácii výsledkov v odborných vyučovacích predmetoch v rámci teoretického vyučovania^⁶) sa v súlade s požiadavkami výkonových štandardov, obsahových štandardov, učebných osnov stanovených v školských vzdelávacích programoch hodnotí:
  
  celistvosť, presnosť a trvácnosť osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, pojmov, definícií, zákonitostí a vzťahov a schopnosť vyjadriť ich,
  
  kvalita a rozsah získaných zručností vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti,
  
  schopnosť uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení spoločenských a prírodných javov a zákonitostí,
  
  schopnosť využívať a zovšeobecňovať skúsenosti a poznatky získané pri praktických činnostiach,
  
  kvalita myslenia, predovšetkým jeho logickosť, samostatnosť a tvorivosť,
  
  aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,
  
  dodržiavanie stanovených termínov,
  
  presnosť, výstižnosť a odborná a jazyková správnosť ústneho, písomného a grafického prejavu,
  
  kvalita výsledkov činnosti,
  
  osvojenie účinných metód samostatného štúdia.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky v odborných vyučovacích predmetoch v rámci teoretického vyučovania sa klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak ovláda poznatky, fakty, pojmy, definície a zákonitosti, ktoré požadujú výkonové štandardy, obsahové štandardy, učebné osnovy pre teoretické vzdelávanie, celistvo, presne a úplne a chápe vzťahy medzi nimi. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a motorické činnosti. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí. Myslí logicky správne, zreteľne sa u neho prejavuje samostatnosť a tvorivosť. Jeho ústny a písomný prejav je správny, presný a výstižný. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné, iba s menšími nedostatkami. Je schopný samostatne študovať vhodné texty.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak ovláda poznatky, fakty, pojmy, definície a zákonitosti, ktoré požadujú výkonové štandardy, obsahové štandardy, učebné osnovy pre teoretické vzdelávanie, v podstate celistvo, presne a úplne. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a motorické činnosti. Samostatne a produktívne alebo s menšími podnetmi učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí. Myslí správne, v jeho myslení sa prejavuje logika a tvorivosť. Ústny a písomný prejav máva menšie nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Kvalita výsledkov činnosti je spravidla bez podstatných nedostatkov. Žiak je schopný samostatne alebo s menšou pomocou študovať vhodné texty.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak má v celistvosti, presnosti a úplnosti osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, pojmov, definícií a zákonitostí nepodstatné medzery. Požadované intelektuálne a motorické činnosti nevykonáva vždy presne. Podstatnejšie nepresnosti a chyby vie za pomoci učiteľa korigovať. Osvojené vedomosti a zručnosti aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh s chybami. Uplatňuje poznatky a hodnotí javy a zákonitosti podľa podnetov učiteľa. Jeho myslenie je vcelku správne, nie je vždy tvorivé. V ústnom a písomnom prejave má nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. V kvalite výsledkov jeho činnosti sú častejšie nedostatky. Je schopný samostatne študovať podľa návodu učiteľa.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak má v celistvosti, presnosti a úplnosti osvojenia požadovaných vedomostí závažné medzery. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností je málo pohotový a má väčšie nedostatky. V uplatňovaní osvojených vedomostí a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh sa vyskytujú závažné chyby. Pri využívaní vedomostí pri výklade a hodnotení javov je nesamostatný. V logickosti myslenia sa vyskytujú závažné chyby a myslenie je spravidla málo tvorivé. Jeho ústny a písomný prejav má spravidla závažné nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Závažné nedostatky a chyby vie žiak za pomoci učiteľa opraviť. Pri samostatnom štúdiu má veľké nedostatky.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak si neosvojil vedomosti požadované učebnými osnovami celistvo, presne a úplne, má v nich závažné a značné nedostatky. Jeho schopnosť vykonávať požadované intelektuálne a praktické činnosti má veľmi podstatné nedostatky. V uplatňovaní osvojených vedomostí a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh sa vyskytujú veľmi závažné chyby. Pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí nevie svoje vedomosti uplatniť, a to ani na podnet učiteľa. Neprejavuje samostatnosť v myslení, vyskytujú sa u neho časté logické nedostatky. V ústnom a písomnom prejave má závažné nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Závažné nedostatky a chyby nevie opraviť ani s pomocou učiteľa. Nevie samostatne študovať.
  
  Klasifikácia odborných vyučovacích predmetov praktického vyučovania
  
  Predmety praktického vyučovania majú charakter praktickej činnosti. Praktické vyučovanie sa vykonáva v týchto hlavných formách: odborný výcvik, odborná alebo umelecká prax, praktické cvičenie.^⁷) Pri klasifikácii výsledkov v odborných vyučovacích predmetoch s prevahou praktického zamerania sa v súlade s požiadavkami výkonových štandardov, obsahových štandardov, učebných osnov stanovených v školských vzdelávacích programoch hodnotí:
  
  vzťah k práci a k praktickým činnostiam,
  
  osvojenie praktických zručností a návykov, zvládnutie účelných spôsobov práce,
  
  schopnosť spolupracovať pri riešení úloh,
  
  využitie získaných teoretických vedomostí v praktických činnostiach,
  
  aktivita, samostatnosť, tvorivosť, iniciatíva v praktických činnostiach, talent,
  
  kvalita výsledkov činností,
  
  organizácia vlastnej práce a pracoviska, udržiavanie poriadku na pracovisku,
  
  dodržiavanie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ochrane pred požiarom a starostlivosť o životné prostredie,
  
  dodržiavanie stanovených termínov,
  
  hospodárne využívanie surovín, materiálov, energie, prekonávanie prekážok v práci,
  
  obsluha a údržba výrobných alebo laboratórnych zariadení a pomôcok, nástrojov, náradia a meradiel.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky v odborných vyučovacích predmetoch v rámci praktického vyučovania sa klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak sústavne prejavuje kladný vzťah k práci, k praktickým činnostiam a k pracovnému kolektívu. Pohotovo, samostatne a tvorivo využíva získané teoretické poznatky pri praktickej činnosti. Ovláda zručnosti, spôsobilosti, ktoré požadujú výkonové štandardy, obsahové štandardy, učebné osnovy pre praktickú prípravu. Praktické činnosti vykonáva pohotovo, samostatne uplatňuje získané zručnosti a návyky. Bezpečne ovláda postupy a spôsoby práce, dopúšťa sa len menších chýb, výsledky jeho práce sú bez závažných nedostatkov. Účelne si organizuje vlastnú prácu, udržuje pracovisko v poriadku. Vedome dodržuje predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarom a aktívne sa stará o životné prostredie. Hospodárne využíva suroviny, materiál, energiu. Vzorne obsluhuje a udržuje výrobné alebo laboratórne pomôcky, nástroje, náradie a meradlá. Aktívne prekonáva vyskytujúce sa prekážky.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak prejavuje kladný vzťah k práci, k praktickým činnostiam a k pracovnému kolektívu. Samostatne, ale menej tvorivo a s menšou istotou využíva získané teoretické poznatky pri praktickej činnosti. Praktické činnosti vykonáva samostatne, v postupoch a spôsoboch práce sa nevyskytujú podstatné chyby a v umeleckej praxi nedostatok umeleckých schopností. Výsledky jeho práce majú drobné nedostatky. Účelne si organizuje vlastnú prácu, pracovisko udržuje v poriadku. Vedome dodržuje predpisy o bezpečnosti ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarom a stará sa o životné prostredie. Pri hospodárnom využívaní surovín, materiálu a energie robí malé chyby. Výrobné alebo laboratórne zariadenia obsluhuje a udržuje s drobnými nedostatkami. Prekážky v práci prekonáva s občasnou pomocou.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak prejavuje vzťah k práci, k praktickým činnostiam a k pracovnému kolektívu prevažne kladne, s menšími výkyvmi. S pomocou učiteľa uplatňuje získané teoretické poznatky pri praktickej činnosti. V praktických činnostiach sa dopúšťa chýb a pri postupoch a spôsoboch práce a v umeleckej praxi pri využívaní umeleckých schopností, potrebuje občasnú pomoc učiteľa. Výsledky práce majú nedostatky. Vlastnú prácu organizuje menej účelne, udržuje pracovisko v poriadku. Dodržuje predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarom a v malej miere prispieva k tvorbe a ochrane životného prostredia. S pomocou učiteľa je schopný hospodárne využívať suroviny, materiály a energiu. Pri obsluhe a údržbe výrobných laboratórnych zariadení a pomôcok, nástrojov, náradia a meradiel ho musí častejšie usmerňovať učiteľ. Prekážky v práci prekonáva s častou pomocou učiteľa.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak pracuje bez záujmu a vzťahu k práci, k praktickým činnostiam a k pracovnému kolektívu. Získané teoretické poznatky vie pri praktickej činnosti využiť len za sústavnej pomoci učiteľa. V praktických činnostiach, zručnostiach a návykoch sa dopúšťa väčších chýb. Pri voľbe postupov a spôsobov práce a v umeleckej praxi pri využívaní umeleckých schopností, sústavne potrebuje pomoc učiteľa. Vo výsledkoch práce má závažné nedostatky. Prácu vie organizovať za sústavnej pomoci učiteľa, menej dbá na poriadok pracoviska, dodržiavanie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarom a taktiež o životné prostredie. Porušuje zásady hospodárnosti využívania surovín, materiálu a energie. V obsluhe a údržbe výrobných a laboratórnych zariadení a pomôcok, prístrojov, nástrojov, náradia a meradiel sa dopúšťa závažných nedostatkov. Prekážky v práci prekonáva len s pomocou učiteľa.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak neprejavuje záujem o prácu a jeho vzťah k praktickým činnostiam a k pracovnému kolektívu nie je na potrebnej úrovni. Nevie ani s pomocou učiteľa uplatniť získané teoretické poznatky pri praktickej činnosti. V praktických činnostiach, zručnostiach a návykoch má neakceptovateľné nedostatky. Pracovný postup nezvládne ani s pomocou učiteľa. Výsledky jeho práce sú nedokončené, neúplné, nepresné, nedosahujú ani dolnú hranicu predpísaných ukazovateľov. Prácu na pracovisku si nevie organizovať, nedbá na poriadok pracoviska. Neovláda predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarom a nedbá na ochranu životného prostredia. Nevyužíva hospodárne suroviny, materiál a energiu. V obsluhe a údržbe výrobných alebo laboratórnych zariadení a pomôcok, prístrojov, náradia a meradiel má vážne nedostatky.
  
  Klasifikácia umeleckých a odborných vyučovacích predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania
  
  Pri klasifikácii výsledkov v odborných vyučovacích predmetoch študijných a učebných odborov skupín 82 (okrem študijných odborov konzervatória) a 85 Umenie a umeleckoremeselná výroba sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:
  
  stupeň tvorivosti a samostatnosti prejavu,
  
  osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, činností a ich tvorivá aplikácia,
  
  poznanie zákonitostí daných činností a ich uplatňovanie vo vlastnej činnosti,
  
  kvalita umeleckého prejavu,
  
  vzťah k umelecko-odborným činnostiam a záujem o ne,
  
  estetické vnímanie, individuálny prístup k umeleckému dielu a k estetike ostatnej skutočnosti,
  
  rozvoj umeleckých schopností a talent.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v odborných vyučovacích predmetoch študijných a učebných odborov skupín 82 a 85 Umenie a umeleckoremeselná výroba klasifikujú týchto kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak je v odborných činnostiach veľmi aktívny. Pracuje tvorivo, samostatne, plne využíva svoje osobné predpoklady a veľmi úspešne ich rozvíja v individuálnych a kolektívnych prejavoch. Jeho prejav je esteticky pôsobivý, originálny a precítený. Osvojené vedomosti, zručnosti a návyky a individuálny rozvoj umeleckých schopností aplikuje tvorivo v nových úlohách. Má výrazne aktívny záujem o umenie a estetiku a prejavuje aktívny vzťah k nim. Úspešne si rozvíja estetické cítenie.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v odborných činnostiach aktívny, tvorivý, prevažne samostatný na základe využívania svojich osobnostných predpokladov, ktoré úspešne rozvíja v individuálnom a kolektívnom prejave. Jeho prejav je esteticky pôsobivý a má len menšie nedostatky z hľadiska požiadaviek učebných osnov. Žiak osvojené vedomosti, zručnosti a návyky a individuálny rozvoj umeleckých schopností aplikuje prevažne tvorivo v nových úlohách. Má aktívny záujem o umenie a estetiku. V požadovanej miere si rozvíja estetické cítenie.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v odborných činnostiach menej aktívny, tvorivý, samostatný a pohotový. Nevyužíva dostatočne tvorivo a samostatne svoje osobné predpoklady a schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave. Jeho prejav je málo pôsobivý, dopúšťa sa v ňom chýb. Jeho vedomosti, zručnosti a návyky majú častejšie medzery a pri ich aplikácii potrebuje pomoc učiteľa. Nemá dostatočne aktívny záujem o individuálny rozvoj umeleckých schopností, umenie a estetiku. Nerozvíja dôslednejšie svoje estetické cítenie.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak je v odborných činnostiach málo aktívny a tvorivý. Rozvoj jeho osobných predpokladov a jeho prejav sú málo uspokojivé. Úlohy rieši s častými chybami. Svoje minimálne vedomosti a zručnosti aplikuje len s veľkou pomocou. Prejavuje veľmi malú snahu o individuálny rozvoj umeleckých schopností a záujem o činnosti, nerozvíja svoje estetické cítenie.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak je v odborných činnostiach prevažne pasívny. Rozvoj jeho schopností je neuspokojivý. Jeho prejav je zväčša chybný a nemá estetickú hodnotu. Minimálne osvojené vedomosti a zručnosti nevie aplikovať. Neprejavuje záujem o činnosti a nevyvíja potrebné úsilie rozvíjať svoje estetické cítenie a vedome zanedbáva svoje umelecké schopnosti a rozvoj.
  
  Klasifikácia umeleckých a odborných vyučovacích predmetov vo vzdelávacích programoch konzervatória
  
  Pri klasifikácii výsledkov v odborných vyučovacích predmetoch študijných odborov skupiny 82 vyučovaných na konzervatóriu sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:
  
  kvalita umeleckého prejavu,
  
  individuálnosť v stvárnení umeleckého diela,
  
  kvalita a rozsah zručností (techniky) vytvoriť umelecké dielo v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov,
  
  uplatnenie zákonitostí umeleckého prejavu (štýlovosť),
  
  schopnosť tvorivo aplikovať získané vedomosti, skúsenosti a činnosti,
  
  rozvoj umeleckých schopností a talentu,
  
  pravidelnosť a systematickosť v komplexnom umeleckom vzdelávaní.
  
  Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v odborných vyučovacích predmetoch študijných odborov skupiny 82 vyučovaných na konzervatóriu klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 – 7 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.
  
  Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak je jeho umelecký výkon kvalitný po technickej a umeleckej stránke, prejavuje individuálnosť v stvárnení umeleckého diela, žiak prejavil kvalitu a rozsah zručností, ovláda techniku umeleckého prejavu tak, že dokáže vytvoriť umelecké dielo v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov. Jeho umelecký prejav je esteticky pôsobivý, originálny a precítený, pričom uplatňuje zákonitosti umeleckého prejavu, najmä štýlovosť a tvorivo aplikuje získané vedomosti, skúsenosti a činnosti. Umelecký výkon žiaka dokumentuje rozvoj jeho umeleckých schopností a talentu, systematickú a sústavnú teoretickú a praktickú vzdelávaciu činnosť.
  
  Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je jeho umelecký výkon kvalitný, prejavuje individuálnosť v stvárnení umeleckého diela, žiak prejavil kvalitu a rozsah zručností, ovláda techniku umeleckého prejavu tak, že dokáže vytvoriť umelecké dielo v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov. Jeho umelecký prejav máva menšie nedostatky v správnosti, ale je bez podstatných nedostatkov. Jeho umelecký prejav je esteticky pôsobivý, čiastočne originálny a precítený, pričom uplatňuje zákonitosti umeleckého prejavu, najmä štýlovosť a tvorivo aplikuje získané vedomosti, skúsenosti a činnosti. Umelecký výkon žiaka dokumentuje rozvoj jeho umeleckých schopností a talentu, systematickú a sústavnú teoretickú a praktickú vzdelávaciu činnosť.
  
  Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje ak jeho umelecký výkon prejavuje menšie nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti, pričom žiak prejavil primeranú kvalitu a rozsah zručností, ovláda techniku umeleckého prejavu tak, že dokáže vytvoriť umelecké dielo v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov. Jeho umelecký prejav má menšie nedostatky v správnosti, ale je bez podstatných nedostatkov. Jeho umelecký prejav je esteticky menej pôsobivý, originálny a precítený, pričom uplatňuje zákonitosti umeleckého prejavu, najmä štýlovosť, a čiastočne tvorivo aplikuje získané vedomosti, skúsenosti a činnosti. Umelecký výkon žiaka dokumentuje rozvoj jeho umeleckých schopností a talentu, systematickú a sústavnú teoretickú a praktickú vzdelávaciu činnosť.
  
  Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak jeho umelecký výkon prejavuje nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti, pričom žiak prejavil aj určité menej závažné nedostatky v kvalite a zvládnutí rozsahu zručností, ovláda techniku umeleckého prejavu bez podstatných nedostatkov. Dokáže vytvoriť umelecké dielo v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov. Jeho umelecký prejav máva nedostatky v správnosti, ale je bez podstatných nedostatkov. Jeho umelecký prejav je esteticky málo pôsobivý, menej originálny a precítený. Za pomoci učiteľa dokáže uplatniť zákonitosti umeleckého prejavu, najmä štýlovosť. Umelecký výkon žiaka dokumentuje predpoklad rozvoja jeho umeleckých schopností a talentu napriek nedostatkom v systematickosti a sústavnosti vo vzdelávaní.
  
  Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak jeho umelecký výkon, prejavuje nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti, pričom žiak neprejavil kvalitu a rozsah zručností, neovláda požadovanú techniku umeleckého prejavu, nedokáže vytvoriť umelecké dielo v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov. Jeho umelecký prejav má podstatné nedostatky v správnosti. Jeho umelecký prejav nie je esteticky pôsobivý, originálny a precítený, neuplatňuje zákonitosti umeleckého prejavu, najmä štýlovosť a neaplikuje získané vedomosti, skúsenosti a činnosti. Umelecký výkon žiaka dosiahol svoj vývojový strop nevytvára predpoklad rozvoja jeho umeleckých schopností a talentu.
  
  Hodnotenie a klasifikácia správania
  
  Klasifikáciu správania žiaka navrhuje triedny učiteľ po prerokovaní s učiteľmi a schvaľuje riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade.
  
  Pri hodnotení a klasifikácii správania žiaka sa zohľadňuje plnenie ustanovení školského poriadku a ďalších vnútorných predpisov školy a dodržiavanie stanovených pravidiel správania, ľudských práv a práv dieťaťa, dodržiavanie mravných zásad správania sa v škole a na verejnosti počas aktivít súvisiacich so štúdiom na strednej škole. Pri klasifikácii správania sa v jednotlivých prípadoch prihliada na zdravotný stav žiaka.
  
  Správanie žiaka sa klasifikuje podľa kritérií uvedených v odsekoch 4 až 7.
  
  Stupňom 1 – veľmi dobré sa žiak klasifikuje, ak dodržiava ustanovenia školského poriadku a ďalších vnútorných predpisov školy a riadi sa nimi. Dodržiava morálne zásady a pravidlá spolunažívania v kolektíve a vo vzťahu k učiteľom. Ojedinele sa môže dopustiť menej závažných previnení.
  
  Stupňom 2 – uspokojivé sa žiak klasifikuje, ak jeho správanie je v súlade s ustanoveniami školského poriadku a ustanoveniami ďalších vnútorných predpisov školy, morálnymi zásadami a pravidlami spolunažívania vzhľadom k spolužiakom a učiteľom. Žiak sa dopustí závažnejšieho priestupku alebo sa opakovane dopúšťa menej závažných priestupkov voči ustanoveniu školského poriadku.
  
  Stupňom 3 – menej uspokojivé sa žiak klasifikuje, ak sa dopustí závažného priestupku voči školskému poriadku a voči ďalším vnútorným predpisom školy alebo sa aj po udelení druhého stupňa klasifikácie správania dopúšťa závažnejších priestupkov voči morálnym zásadám a pravidlám spolunažívania, porušuje ľudské práva spolužiakov, pedagogických zamestnancov alebo ďalších osôb.
  
  Stupňom 4 – neuspokojivé sa žiak klasifikuje, ak jeho správanie je v rozpore s ustanoveniami školského poriadku a s ustanoveniami ďalších vnútorných predpisov školy, s právnymi a etickými normami spoločnosti, výrazne porušuje ľudské práva spolužiakov, pedagogických zamestnancov alebo ďalších osôb. Dopustí sa závažných previnení, ktorými vážne ohrozuje výchovu ostatných žiakov. Zámerne narúša činnosť žiackeho kolektívu.
  
  Klasifikácia správania žiaka sa zaznamenáva do katalógového listu žiaka.
  
  Žiak nadstavbového, pomaturitného a vyššieho odborného štúdia sa v súlade s osobitným predpisom^⁸) neklasifikuje zo správania.
  
  Opatrenia vo výchove
  
  Za vzorné správanie, vzorné plnenie povinností, mimoriadny prejav aktivity a iniciatívy, dlhodobú svedomitú prácu, výrazne prosociálne správanie, ktoré pozitívne ovplyvňuje sociálnu klímu v triede a v škole a záslužný alebo statočný čin, možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.^⁹)
  
  Pochvalu alebo iné ocenenie udeľuje žiakovi triedny učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy, vedúci strediska praktického vyučovania alebo riaditeľ.^¹⁰) V konzervatóriách môže triednemu učiteľovi predložiť návrh na pochvalu alebo iné ocenenie vedúci oddelenia. V osobitne odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o mimoriadne záslužný alebo statočný čin, môže žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie zástupca zriaďovateľa strednej školy, zástupca štátnej správy v školstve alebo minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
  
  Návrhy na udelenie pochvaly alebo iného ocenenia sa prerokujú v pedagogickej rade. Pochvala alebo iné ocenenie sa udeľuje spravidla na zhromaždení triedy alebo školy.
  
  Na posilnenie disciplíny, za menej závažné, závažnejšie alebo opakované previnenia voči školskému poriadku, zásadám spolunažívania, ľudským právam, mravným normám spoločnosti alebo ak žiak narúša činnosť kolektívu, možno žiakovi uložiť napomenutie alebo pokarhanie^¹¹) nasledovne:
  
  napomenutie od triedneho učiteľa,
  
  napomenutie od majstra odbornej výchovy,
  
  napomenutie od vedúceho strediska praktického vyučovania,
  
  pokarhanie od triedneho učiteľa,
  
  pokarhanie od majstra odbornej výchovy,
  
  pokarhanie od vedúceho strediska praktického vyučovania,
  
  pokarhanie od riaditeľa.
  
  V konzervatóriách môže vedúci oddelenia predložiť triednemu učiteľovi návrh na uloženie opatrenia vo výchove podľa odseku 4.
  
  Žiakovi možno uložiť za závažné alebo opakované previnenia voči školskému poriadku, zásadám spolunažívania, ľudským právam alebo mravným normám spoločnosti
  
  podmienečné vylúčenie,
  
  vylúčenie.
  
  Opatrenie vo výchove podľa odseku 6 možno uložiť žiakovi strednej školy len vtedy, ak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky^¹²).
  
  Žiakovi je možné uložiť opatrenia vo výchove podľa odsekov 4 a 6 po prerokovaní v pedagogickej rade do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o previnení žiaka dozvedel pedagogický zamestnanec školy, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď sa žiak previnenia dopustil. Za jedno previnenie sa ukladá len jedno opatrenie vo výchove.
  
  Pred uložením opatrenia vo výchove podľa odsekov 4 a 6 treba previnenie žiaka objektívne prešetriť. Podľa potreby, najmä pri posudzovaní závažného alebo opakovaného previnenia, sa na jeho prerokovanie za účasti žiaka prizve zákonný zástupca žiaka, prípadne i delegovaný zástupca rady školy.
  
  Uloženie opatrenia vo výchove podľa odseku 4 a odseku 6 písmeno a) sa oznamuje žiakovi spravidla pred kolektívom triedy alebo školy.
  
  V rozhodnutí o uložení opatrenia vo výchove^¹³) podľa odseku 6 písm. a) určí riaditeľ skúšobnú lehotu, a to najdlhšie na jeden rok. Ak sa podmienečne vylúčený žiak v skúšobnej lehote osvedčil, riaditeľ upustí od vylúčenia. Ak sa žiak v tejto lehote dopustí ďalšieho závažného previnenia, riaditeľ uloží žiakovi opatrenie vo výchove podľa odseku 6 písm. b).
  
  Na rozhodovanie riaditeľa podľa odseku 4 písm. g) a podľa odseku 6 písm. a) sa nevzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní.^¹⁴)
  
  Opatrenie vo výchove sa zaznamenáva do osobného spisu žiaka.^¹⁵) Opatrenie vo výchove udelené, resp. uložené neplnoletému žiakovi oznamuje riaditeľ zákonnému zástupcovi žiaka písomne.
  
  Celkové hodnotenie
  
  Celkové hodnotenie žiaka^¹⁶) na konci prvého a druhého polroku vyjadruje výsledky jeho klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú podľa Čl. 2, Čl. 6 až 20 a klasifikáciu jeho správania podľa Čl. 21.
  
  Komisionálne skúšky
  
  Žiak strednej školy sa klasifikuje podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak
  
  vykonáva rozdielovú skúšku,
  
  je skúšaný v náhradnom termíne,
  
  má on alebo jeho zákonný zástupca pochybnosti o správnosti klasifikácie v jednotlivých predmetoch prvého a druhého polroka a do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu klasifikácie prospechu a správania žiaka za prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia požiada riaditeľa školy o preskúšanie;^¹⁷) ak príslušný predmet vyučuje riaditeľ, môže žiak alebo zákonný zástupca žiaka o preskúšanie požiadať orgán miestnej štátnej správy v školstve,
  
  sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa školy,
  
  vykonáva opravné skúšky,
  
  vykonáva skúšky pri štúdiu podľa individuálneho učebného plánu,
  
  bol oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,
  
  koná praktickú skúšku a skúšku z hlavného odboru štúdia na konci prvého a druhého polroka na školách so vzdelávacím programom umeleckého zamerania a konzervatóriách,
  
  vykonáva skúšky pri štúdiu jednotlivých vyučovacích predmetov,
  
  vykonáva skúšky pri plnení osobitného spôsobu školskej dochádzky,
  
  vykonáva skúšky pri individuálnom vzdelávaní,
  
  školská inšpekcia zistí nedostatky pri klasifikácii a nariadi komisionálne preskúšanie.^¹⁸)
  
  Ak nie je možné žiaka vyskúšať a klasifikovať v prvom polroku^¹⁹) alebo v druhom polroku^²⁰) v riadnom termíne z predmetu, ktorý sa vyučuje aj v druhom polroku žiak sa klasifikuje na základe výsledkov skúšky podľa ods. 1 písm. b).
  
  Žiak, ktorého prospech najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku je nedostatočný^²¹) alebo ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov^²²) sa klasifikuje na základe výsledkov skúšky podľa ods. 1 písm. e).
  
  Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodných programov, po písomnom súhlase Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky je hodnotený podľa pravidiel hodnotenia týchto programov.^²³)
  
  Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na komisionálnu skúšku a neospravedlní sa sám alebo prostredníctvom svojho zákonného zástupcu najneskôr v deň konania skúšky okrem skúšky podľa odseku 1 písm. c sa klasifikuje z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať komisionálnu skúšku stupňom prospechu nedostatočný.
  
  Preskúšať žiaka podľa odseku 1 písm. c) možno len vtedy, ak v príslušnom klasifikačnom období ešte nebol z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.
  
  O povolení vykonať komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. a) až k) rozhodne riaditeľ školy. Prítomnosť zákonného zástupcu žiaka na jeho komisionálnom preskúšaní povoľuje riaditeľ školy.
  
  Komisia pre komisionálne skúšky je najmenej trojčlenná. Komisia sa skladá z
  
  predsedu, ktorým je spravidla riaditeľ alebo ním poverený učiteľ alebo majster odbornej výchovy;
  
  skúšajúceho učiteľa, ktorým je spravidla učiteľ alebo majster odbornej výchovy vyučujúci žiaka príslušný vyučovací predmet,
  
  prísediaceho, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady pre príslušný alebo príbuzný vyučovací predmet.
  
  Výsledok komisionálnej skúšky, ktorý vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky je pre klasifikáciu žiaka konečný.
  
  Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, komisionálnu skúšku nevykonáva. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, štvrťročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie a klasifikácia prospechu žiaka^²⁴). Písomná správa o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti žiaka obsahuje
  
  údaje identifikujúce žiaka,
  
  hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka,
  
  návrh hodnotenia a klasifikácie žiaka.
  
  Zrušovacie ustanovenie
  
  Zrušuje sa metodický pokyn č. 8/2009-R zo 14. mája 2009 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl v znení metodického pokynu č. 10/2009-R z 15. júla 2009 a v znení metodického pokynu č. 11/2009-R z 25. augusta 2009
  
  Účinnosť
  
  Tento metodický pokyn nadobúda účinnosť 1. mája 2011.
  
  Obsah
  
  Metodický pokyn č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl
  
  Čl. 1 Úvodné ustanovenia
  
  Čl. 2 Hodnotenie a klasifikácia žiakov
  
  Čl. 3 Všeobecné zásady hodnotenia a klasifikácie žiakov
  
  Čl. 4 Získavanie podkladov na hodnotenie a klasifikáciu
  
  Čl. 5 Postup pri hodnotení a klasifikácii prospechu
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia
  
  Čl. 6 Klasifikácia slovenského jazyka a literatúry a vyučovacieho jazyka a literatúry
  
  Čl. 7 Klasifikácia vyučovacieho predmetu cudzí jazyk
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť
  
  Čl. 8 Klasifikácia predmetov dejepis, geografia, občianska náuka a náuka o spoločnosti
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti človek a príroda
  
  Čl. 9 Klasifikácia predmetov fyzika, chémia, biológia a ekológia
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti matematika a práca s informáciami
  
  Čl. 10 Klasifikácia predmetu matematika
  
  Čl. 11 Klasifikácia predmetu informatika
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti umenie a kultúra
  
  Čl. 12 Klasifikácia predmetu umenie a kultúra
  
  Čl. 13 Klasifikácia predmetov výtvarná výchova a výchova umením
  
  Čl. 14 Klasifikácia predmetu hudobná výchova
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti človek a hodnoty
  
  Čl. 15 Klasifikácia predmetov etická výchova, náboženská výchova a  psychosociálny tréning
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb
  
  Čl. 16 Klasifikácia predmetov telesná a športová výchova a telesná výchova
  
  Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti odborné vzdelávanie
  
  Čl. 17 Klasifikácia odborných vyučovacích predmetov teoretického vyučovania
  
  Čl. 18 Klasifikácia odborných vyučovacích predmetov praktického vyučovania
  
  Čl. 19 Klasifikácia umeleckých a odborných vyučovacích predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania
  
  Čl. 20 Klasifikácia umeleckých a odborných vyučovacích predmetov vo vzdelávacích programoch konzervatória
  
  Čl. 21 Hodnotenie a klasifikácia správania
  
  Čl. 22 Opatrenia vo výchove
  
  Čl. 23 Celkové hodnotenie
  
  Čl. 24 Komisionálne skúšky
  
  Čl. 25 Zrušovacie ustanovenie
  
  Čl. 26 Účinnosť
  
  Obsah
  
  1) § 55 ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
  
  2⁾ § 55 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  
  3) § 55 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  
  4) § 9 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  
  5)^{§ 55 zákona č. 245/2008 Z. z.}a § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách.
  
  6⁾ § 42 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  
  7) § 43 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  
  8⁾ ^{§ 56 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z.} v znení neskorších predpisov.
  
  9⁾ § 58 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  
  10⁾ § 38 ods. 4 a 5 zákona 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmenne a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
  
  11⁾ § 58 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  
  12) § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  
  13) § 5 ods. 4 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  
  14⁾ § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  
  15⁾ § 11 ods. 3 písm. l) zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  
  16) ^{§ 55 ods. 8 a 9 zákona č. 245/2008 Z. z}. v znení neskorších predpisov.
  
  17)^{§ 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z.} v znení neskorších predpisov.
  
  18⁾ § 13 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  
  19) ^{§ 56 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.} v znení neskorších predpisov.
  
  20) ^{§ 56 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.} v znení neskorších predpisov.
  
  21) ^{§ 56 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.} v znení neskorších predpisov.
  
  22) ^{§ 56 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z.} v znení neskorších predpisov.
  
  23^{) § 55 ods.}22 ^{zákona č. 245/2008 Z. z.} v znení neskorších predpisov.
  
  24) § 24 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Kontakty

Odkazy

Fotogaléria